Nedeľné slovo (334)

 

Hriech zotročuje

„Preto aj my, obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi.“ (Hebr 12, 1–4)

Kto z nás v boji proti hriechu odporuje až do krvi? Bojíme sa aj malého nedostatku či obmedzenia, vyhýbame sa námahe, nechceme prinášať nijaké obety.

Štyridsať rokov spolu

 

Milan Hodál

Milan Hodál

Preto sme sa
vtedy našli
Nech môžeme spolu
denno-denne byť

Môžem ťa mať
trebárs v tejto básni
Do jej veršov
celú si ťa skryť

Každý deň ťa
vlastným telom chrániť
Každý deň sa
viacej zaľúbiť

A mať len tie
najčistejšie plány

Po vlasoch ťa
aj dnes pohladiť...

Drobné meditácie

 

Jozef Šuppa SJ: Pod krížom (Meditácie)

Trnava, Dobrá kniha, 2008

Modlitba by mala vychádzať z vnútra človeka, pravá modlitba je úprimným prejavom duše, osobným rozhovorom s Tým, kto určil mieru nášho života. To však nevylučuje možnosť a potrebnosť spoločnej modlitby ani modlitby inšpirovanej napríklad textom niekoho iného – lebo aj v duchovnej oblasti potrebujeme niekedy radu, pomoc či usmernenie.

Jozef Šuppa SJ napísal súbor náboženských meditatívnych textov, ktoré pomôžu správne naladenému prijímateľovi zahĺbiť sa do modlitby a nazrieť do svojho vnútra. V tom lepšom prípade môžu viesť od meditácie k rozjímaniu a kontemplácii a napokon aj k pozitívnej zmene života.

Katolícka cirkev nikdy nekolaborovala s režimom Tretej ríše

 

Karol Dučák

Dňa 21. februára roku 1944 o druhej hodine po polnoci píše jeden väzeň za ošklivými červenými múrmi brandenburskej trestnice list sestre. Má pred sebou ešte hodinu života. List začína slovami: „O tretej hodine zomriem.“

Pisateľom listu je Alfons Wachsmann, bývalý farár v Greifswalde, ktorý bol odsúdený na trest smrti za protinacionálnosocialistickú činnosť. Má za sebou osem mesiacov zničujúcej väzby. Po tomto dlhom období mučivej neistoty nasleduje zdrvujúca istota. Smrť!

Odsúdený kňaz píše: „O hodinu pôjdem na druhú stranu, do nádhery živého Boha. Odovzdal som sa celý, bezo zvyšku a bez akýchkoľvek výhrad Bohu. V jeho ruke som zachránený. Na svojom svätom srdci má Kristus prenesie na druhú stranu, k Otcovi.“

Zachoval sa presne podľa slov Pána Ježiša: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10, 39).

Nežný dotyk poézie

 

Ondrej Čiliak: Cesta do nežnosti

Bratislava, Slovenský spisovateľ, 1981

Ondrej Čiliak (1951–2012) sa narodil v Novákoch, ale väčšinu života prežil v Prievidzi. Pracoval ako knihovník, bibliograf a redaktor regionálnych periodík. Knižne debutoval v roku 1973 básnickou zbierkou Ústami spravodlivých, potom mu vyšli zbierky Podhorské hladiny (1977), Čistá po dotyku (1980), Tváre v zrkadle (1981), Cesta do nežnosti (1981), Aréna (1986), Planetárium (1990), Ostré ticho (bibliofília, 1999), Dobrý vietor (2001) a Hudba zo stromov (2009). Posmrtne vyšla zbierka jeho veršov Odídem za svetlom (2016).

Nedeľné slovo (333)

 

Kresťanská viera

„Viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo. Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. S vierou poslúchol Abrahám, keď bol povolaný, aby šiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo; išiel a ani nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zasľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jakubom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. Lebo čakal na mesto s pevnými základmi ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“ (Hebr 11, 1–3+8–10)

Vierou chápeme. Áno, je to tak, bez viery, bez uznania toho, čo nás presahuje, nič nepochopíme, ostaneme uväznení v koži starého človeka, ktorý žije podľa tela – živočíšne, nedôstojne, bezcieľne.

Tajomná

 

Ján Maršálek

Prichádza temer nečujne
a skromne, bez nárokov,
zostáva vzácnou, nebujnie
po stopách cudzích krokov.

Tajomná známa – neznáma,
slová si v sebe značí,
chveje sa ako membrána,
premieňa obraz na čin.

Rozdáva – a nič nechce vziať,
len trošku vína, pohár:
na zdravie krásy, poézia,
dievčina bosonohá!

(Báseň zo zbierky Putovanie do Ikónia.)