Robert Hakala sa narodil roku 1958 v Partizánskom. Pracuje ako špeciálny pedagóg a popritom sa venuje literatúre. Píše poéziu i prózu, publikoval časopisecky i v rozhlase, knižne vydal zatiaľ tri básnické zbierky: Mäsožravé mesto, Deň pre bláznov a panny, Rekviem za Ježiša K.
JM: Robert, viem o tebe, že si nielen pisateľom, ale aj zanieteným čitateľom literatúry. Čo teraz čítaš a ktoré dielo ťa v poslednom čase najviac zaujalo?
R. Hakala: Z posledných kníh, ktoré som prečítal, na mňa urobili dobrý dojem: kniha poézie poľského básnika Rafala Wojaczeka Listy mŕtvemu (výber z poézie), potom román Lanské snehy, ktorého autorom je Ľudovít Petraško. Rozčítanú mám knihu od Antona Hlinku s názvom Cesty k nekonečnu, ktorú som si kúpil už dávnejšie v antikvariáte. Je to veľmi náročné čítanie, kde autor rozoberá základné otázky prirodzenej teológie.
JM: Poézia ťa sprevádza na životnej púti už desaťročia. Neľutuješ, že si sa s ňou zaplietol?
R. Hakala: Keď sa niekto upíše poézii, tak je to láska na celý život. Nie, neľutujem, práve naopak – som vďačný za každú chvíľu, ktorú som s ňou prežil. Čím som starší, tým ma viac priťahuje a myslím si, že až teraz si naplno vychutnávam jej šťavnaté plody, až teraz jej (možno) začínam rozumieť. Poézia ma sprevádza po celý môj život, dúfam, že ešte stihnem množstvo kvalitných básnických zbierok prečítať a nejakú dobrú báseň napísať.
JM: Ďakujem za odpovede. Dodávam, že internetovú stránku spisovateľa Roberta Hakalu nájdete na adrese hakala.sk
Čím som starší, tým viac všetkému rozumiem...
OdpovedaťOdstrániťTuším básnik Rudolf Fabry napísal, že človek sa stane dospelým vtedy, keď mu myšlienka na smrť ošľahne čelo.
OdpovedaťOdstrániť