(Hosťovský priestor)
Poznáte ľudí, ktorých ja poznám?
NIE – tak ako môžete poznať mňa?
Poznáte mňa?
NIE – lebo nepoznáte tých, čo mňa poznajú.
Poznáte seba?
NIE – lebo nepoznáte tých, ktorí poznajú vás.
Preto pri posudzovaní, či dokonca pri odsudzovaní jeden druhého si dávajme pozor, aby sme neutŕžili hanbu pred tretím. Často sa veľa energie vynakladá na nemilosrdnú kritiku našich blízkych a pritom, keby sme sa ich s takým úsilím snažili pochopiť, boli by sme prekvapení, s akou ľahkosťou vedia prekonávať svoje chyby.
Pochopiť nejakú náuku a pochopiť iného človeka, v tom je veľký rozdiel. Nedostatky a klady nejakého učenia nám môžu biť do očí, ale pochopiť motívy konania iného človeka, to sa nám nikdy úplne a dokonale nepodarí.
Nezabúdajme, že hádam najrozhodujúcejším meradlom inteligencie človeka je jeho schopnosť nájsť v inom človeku dobré sklony a vlastnosti. A ak ich dokáže ešte priviesť do činnosti, nikto o ňom nemôže povedať, že je hlúpy, hocijako by boli jeho vedomosti a zručnosti chabé.
Ľudia, buďme uznanliví jeden voči druhému, ale aj voči sebe samému, vážme si sami seba a dobré v nás, hľadajme svoju originalitu. Nestrácajme úctu k tomu lepšiemu človeku, ktorý v nás žije a neubíjajme ho zhonom za všetkým možným, zbytočným a občas aj škodlivým. Čas do smrti nám ujde, ani sa nenazdáme. Všetci sme totiž smrteľne chorí.
Uznajme si, že keď dokážeme niečo lepšie a inakšie ako druhí, úplne to stačí a nemusíme sa hanbiť prihlásiť, aby náš príspevok vzali do úvahy. Pritom však treba ostať skromným, dať úctu názorom iných a vedieť z nich vyťažiť nejaký osoh. A tento „výťažok“ rozdávajme ďalej, pričom si pamätajme, že smelosť robí chlapa. Nestačí totiž len vážiť si iných, ale treba si vážiť aj svoje dobré úsilie a vedieť si zastať svoje právo. Preto je občas lepšie, keď niekomu schuti vynadáme, než aby sme dusili v sebe zlosť, nenávideli ho, prípadne po kútoch ohovárali. Tón, s akým povieme svoje, záleží na našom temperamente a na nálade a môže byť všelijaký, pozor len na to, aby nebol urážlivý a vysmievačný, aspoň nie úmyselne. Človek je síce za seba zodpovedný, ale nie celkom, preto treba vedieť odpúšťať mu jeho chyby.
Autorom príspevku je filozof, knihovník a publicista Vlado Gregor. Úryvky z jeho rozsiahleho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie.
Súvisiaci článok: Rozhovor s Vladom Gregorom
Vyznieva to, ako tá jednoduchá pravda, že všetko so všetkým súvisí. Aj tak si myslím, že na skutočný život neplatia jednoduché poučky a je veľa múdrostí, ktoré si treba podľa potreby a danej situácie pripomenúť. Raz je dobré na torte hrozienko, inokedy ananás... Jedna múdrosť na život nestačí, to je môj výrok a moja pravda... :)
OdpovedaťOdstrániť