Ingo F. Walther: Van Gogh
Praha, Nakladatelství Taschen a Slovart 2002
Vincent van Gogh (1853–1890) je dnes všeobecne považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov v dejinách výtvarného umenia. Jeho obrazy sa predávajú za milióny. Za svojho života sa však uznania nedočkal – práve naopak, stále ho sprevádzali neúspechy, odmietanie a nepochopenie.
Domnievam sa, že kľúčovým momentom v jeho tragickom osude (duševná choroba, sebapoškodenie, samovražda) je jeho odmietnutie kresťanstva (neskôr i socializmu) a vytvorenie si nového náboženstva; ako píše autor monografie na strane 15, Goghovo „nové, výhradní náboženství se jmenuje umění“. Umenie má síce veľkú moc, ale samo osebe nedokáže spraviť človeka šťastným a nemôže ani bezo zvyšku naplniť jeho život.
Publikácia je bohato farebne ilustrovaná a pritom cenovo dostupná, približuje záujemcovi maliarov život i jeho dielo, dopĺňajú ju citáty z Goghovej korešpondencie a v závere prehľadné encyklopedické zhrnutie. Vincent van Gogh dával do popredia individuálny výraz, citovosť a expresivitu, jeho inšpiratívne dielo vyrástlo z talentu, usilovnosti, zaujatia, vášne, ale aj z bolesti – v liste svojmu bratovi raz napísal: „Trpět, aniž by si člověk stěžoval, to je jediná lekce, které se musíme v životě naučit.“
Ján Maršálek
Zaujímavé. Vytváranie dodatočných životných teórií, spájať dokonca i nespojiteľné sa dá. Čas možno ukáže pravdu, alebo je zahmlí aktuálnymi okolnosťami.
OdpovedaťOdstrániťPodmieňovať neúspech v živote nedostatkom náboženského presvedčenia je nepresvedčivé. Naviac, ak dotyčný vyznáva iné náboženstvo - teda tu tak označované umenie...
Každé bezvýhradné zaujatie je silným spotrebičom ľudskej energie, narúša súlad a proporcie života, prináša v konečnom dôsledku disharmóniu namiesto uspokojenia.
Zaujímavým by bolo hľadanie súvislostí medzi kvalitou, napríklad umenia a životným štýlom, či jeho úspešnosťou. Je celkom logické, že nevšedné dielo sa rodí v nevšednom duchu a časti i v nevšednom čase a okolnostiach...
K tomu "A" patrí aj "B" - nepodmieňujem úspech či neúspech človeka (na tomto svete, z ľudského hľadiska) stupňom jeho náboženského uvedomenia; poukazujem na to, že umenie by nemalo byť tým jediným a prvoradým v živote človeka (tak ako ani trebárs šport alebo cestovanie či iná záľuba); všetko má mať svoje správne miesto - aj keď, veľké dielo si nepochybne vyžaduje aj istú dávku tvorivého nepokoja...
OdpovedaťOdstrániťPerfektne si to "B" doplnil. V podstate si neodporujú tieto "A" a "B", len to vyjadrujú iným spôsobom. Veď práve v tom je slobodná vôla človeka, že niekto si zvolí jednoduchú stredne vyváženú cestu a iný tú namáhavú i s odriekaním sa všednosti a s energiou nasmerovanou na jeden konkrétny smer.
OdpovedaťOdstrániťTu sme možno pri koreni veci (sporu): podľa mňa slobodná vôľa nie je cieľ, ale prostriedok (na dosiahnutie niečoho).
OdpovedaťOdstrániťAko napísal v jednej svojej básni Rudolf Dobiáš - sloboda môže byť darom i zmarom...
Problém, ťažkosť, otázka je, prečo sa človek otvára, vrhá, prahne po neznáme, objave, inakosti, výnimočnosti, naplnení... alebo ako to dohromady jednoducho profánne pomenovať - celistvosť? To slovo môže v sebe zahŕňať všetky hodnoty ako zdravie, šťastie, spokojnosť, úspech, hľadanie i nájdenie, cestu i métu. Všeto, okrem oveľa väčšej oblasti, priestoru, predstáv, možností, ktoré nás presahujú.
OdpovedaťOdstrániťAkoby odpoveďou je - preto, lebo sme tak boli stvorení.
Prijať to a "logicky" podľa toho orientovať svoj život nás oslobodzuje od tráum intelektuálov či umelcov, keď sa im kedy-tedy zrúti ich svet, ktorý s toľkou námahou budovali (čoby "nadstavbu" nad "obyčajným" svetom); alebo aj tráum "obyčajných" ľudí, keď zlyhajú, neuspejú, ochorejú, strácajú, nenachádzajú...
Záleží od nás, ako nasmerujeme svoj život - teda súhlasím, aj keď z trocha iného pohľadu - máme slobodnú vôľu... (a trauma slobodného je byť slobodný od slobody)
Peter, súhlasím - rozumiem tomu tak, že človek je najslobodnejší vtedy, keď je slobodný aj od slobody; a z toho mi tiež vyplýva, že k slobode v pravom význame slova neoddeliteľne patrí sebadisciplína.
OdpovedaťOdstrániťWabt,uvedomujem si rozdiel medzi teóriou a životnou praxou - vyplýva už z toho, že naše poznanie vychádza z minulosti, ale kráčať môžeme len do budúcnosti... V tom sa asi zhodneme.