(Hosťovský priestor)
:: Vždy sú lepšie tvrdé a neúprosné slová ako neúprosné a tvrdé činy! Koľkým takým činom by sa predišlo, keby najprv došlo k použitiu jasných, tvrdých a neúprosných slov! Modlime sa a prosme, ale nikdy nie k „sv. Alibistovi!“
:: Systém síce môže byť zlý, ale veď každý systém stvorili, tvoria, rozvíjajú a prekonávajú ľudia – a to aj tí ukrivdení, rozhorčujúci sa a sťažujúci sa a pritom úplne nečinní. Sú mnohí takíto – sväté poklady, len ich treba vykopať, rastú im krídelka od svätosti, ale pritom sami nelietajú, ba ešte aj iných zrážajú a znechucujú. Sťažujú sa, že dostali po nose, hoci čušali ako voš pod chrastou a pritom mlčia a sedia ďalej, ba občas si to považujú aj za zásluhu. Nenásilie a pokojamilovnosť predsa neznačí nečinnosť a hnilobu!
:: Keď sme v prírode, cítime jej vôňu, vidíme zelenú trávu, vysoké stromy, jeme lesné plody, mohlo by nám prísť na um: „Veď toto všetko je tu aj pre teba, pre tvoju nevďačnú a mrzutú individualitu!“ A toto vedomie by nás malo naplniť určitou hrdosťou a radosťou.
:: Keď je niekto pevne presvedčený o svojej pravde, môže nám povedať veľa múdreho, aj keď hovorí „hlúposti“. Nezáleží na tom, či je to sebaistý kresťan alebo presvedčený ateista, kňaz Ján Maliarik alebo gróf Holbach. Takíto ľudia obvykle trpia zúfalým nedostatkom humoru a práve preto vzbudzujú láskyplný úsmev. Sú to donquijoti - predvoj, ktorý sa z celej duše snaží predbehnúť svoju dobu. Nútia nás rozmýšľať, aj keď sa nám už nechce, keď sme úvahami už unavení. Takíto ľudia, hoci „chudobní duchom“, nás predsa dokážu obohatiť.
:: Bože, ďakujem ti za to, že si nám prostredníctvom Krista dal jasný a živý príklad, ako nemáme ľutovať nijaký výdavok a nijakú obetu, aby sme si vytvorili pevný základ pre tento i budúci život. On neváhal obetovať úplne všetko, aby nám ukázal cestu k tomuto základu. Nasledujme ho, ako len vládzeme! Nejde tu o nič menej ako o náš život.
:: Ľudia si vždy nakoniec viac cenia obetu ako úspech. Ako dobre, že aspoň nakoniec!
:: Vždy sú lepšie tvrdé a neúprosné slová ako neúprosné a tvrdé činy! Koľkým takým činom by sa predišlo, keby najprv došlo k použitiu jasných, tvrdých a neúprosných slov! Modlime sa a prosme, ale nikdy nie k „sv. Alibistovi!“
:: Systém síce môže byť zlý, ale veď každý systém stvorili, tvoria, rozvíjajú a prekonávajú ľudia – a to aj tí ukrivdení, rozhorčujúci sa a sťažujúci sa a pritom úplne nečinní. Sú mnohí takíto – sväté poklady, len ich treba vykopať, rastú im krídelka od svätosti, ale pritom sami nelietajú, ba ešte aj iných zrážajú a znechucujú. Sťažujú sa, že dostali po nose, hoci čušali ako voš pod chrastou a pritom mlčia a sedia ďalej, ba občas si to považujú aj za zásluhu. Nenásilie a pokojamilovnosť predsa neznačí nečinnosť a hnilobu!
:: Keď sme v prírode, cítime jej vôňu, vidíme zelenú trávu, vysoké stromy, jeme lesné plody, mohlo by nám prísť na um: „Veď toto všetko je tu aj pre teba, pre tvoju nevďačnú a mrzutú individualitu!“ A toto vedomie by nás malo naplniť určitou hrdosťou a radosťou.
:: Keď je niekto pevne presvedčený o svojej pravde, môže nám povedať veľa múdreho, aj keď hovorí „hlúposti“. Nezáleží na tom, či je to sebaistý kresťan alebo presvedčený ateista, kňaz Ján Maliarik alebo gróf Holbach. Takíto ľudia obvykle trpia zúfalým nedostatkom humoru a práve preto vzbudzujú láskyplný úsmev. Sú to donquijoti - predvoj, ktorý sa z celej duše snaží predbehnúť svoju dobu. Nútia nás rozmýšľať, aj keď sa nám už nechce, keď sme úvahami už unavení. Takíto ľudia, hoci „chudobní duchom“, nás predsa dokážu obohatiť.
:: Bože, ďakujem ti za to, že si nám prostredníctvom Krista dal jasný a živý príklad, ako nemáme ľutovať nijaký výdavok a nijakú obetu, aby sme si vytvorili pevný základ pre tento i budúci život. On neváhal obetovať úplne všetko, aby nám ukázal cestu k tomuto základu. Nasledujme ho, ako len vládzeme! Nejde tu o nič menej ako o náš život.
:: Ľudia si vždy nakoniec viac cenia obetu ako úspech. Ako dobre, že aspoň nakoniec!
Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor.
Úryvky z jeho rozsiahleho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie v rubrike Ľudia a spoločnosť
Úryvky z jeho rozsiahleho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie v rubrike Ľudia a spoločnosť
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.