(Hosťovský priestor)
Každý chlap vidí na žene hneď niekoľko zjavne pridaných hodnôt. Vyznačujú sa spôsobnými krivkami, na rozdiel od nás, hranatých a niekedy aj fúzatých... Práve to ženské odlišovanie sa dokáže vyfarbiť naše predstavy príjemnými tónmi. Mäkneme citom a naše hrany sa obrusujú, tak ako sa z kameňa stáva v rukách umelca drahokam... Ženy sú však žensky odlišné aj svojimi duchovnými hodnotami, spôsobom myslenia a cítenia. To sú pre nás vzácne a nedostihnuteľné pridané hodnoty. Odhalí ich zvyčajne až hlbšie skúmanie.
V posledných dvoch desaťročiach nášho kultúrneho rozvoja sa u nás vyprofilovala zvláštna estetická kategória s rôznymi pridanými hodnotami – takzvané celebrity. Mužské i ženské celebrity sú z pohľadu tvarov a kriviek odlišné, tak ako sa na muža a ženu patrí, ale v istom "duchovnom" a estetickom rozmere bývajú na nerozoznanie. Najčastejšie vznikajú v mediálnej oblasti, v politike a vo verejnom živote a snažia sa vytvárať virtuálnu sféru elít, ktorá z princípu nemôže byť uzavretá, lebo k životu potrebuje neustály obdiv verejnosti...
Život človeka má mnoho podôb, telesných i duševných. Najťažšie, ale aj najzaujímavejšie je hľadať v ňom správnu cestu. Z histórie, nie tak dávnej, už vieme, že neexistuje iba jedna správna cesta. Hľadanie pravdy dokáže naplniť celý život – a stále nám uniká, aj keď nášmu poznaniu je všetko dovolené. Myšlienky nepodliehajú žiadnym obmedzeniam. Iba svoje činy a skutky si musíme strážiť. V duchovnej sfére je preto dôležité užívať tento vzácny dar slobodnej vôle s rozumom a s primeranou dávkou osvedčenej životnej filozofie.
Spoločenské javy, aj so svojimi odchýlkami, sú prirodzenou súčasťou života. Bez odchýlok by nefungoval žiaden regulačný systém. Keby nebolo zlo, nevedeli by sme, čo je dobro, ale dôležitá je kvantifikácia a stanovenie hraníc. Stále sa vzájomne ovplyvňujeme podľa blízkosti, podľa sily a dosahu osobnosti. Život je neustálym hľadaním pravdy v jej rôznych podobách. K cieľu málokedy vedie iba jedna cesta a život ani nemá hlavný cieľ, lebo by ním musela byť smrť. Našim poslaním je žiť a tým priestorom vedie nekonečné množstvo ciest... Na ceste nikdy nie sme sami a na konci nás čaká bodka a krížik navrch.
Autorom príspevku je Jozef Javurek – svojím vekom i dĺžkou pôsobenia v blogosfére patrí k seniorským blogerom. Svoj blog na portáli sme.sk (jozefjavurek.blog.sme.sk) vytvára od 15. februára 2005, jeho základnými tematickými zložkami sú súbory fotografií krajiny, príroda a kultúrne pamiatky (rubrika Slovensko). Javurkove komentáre k fotografiám majú vždy nádych humoru a ani úvahy o živote a o spoločenských vzťahoch nikdy nie sú také vážne, aby nemohli byť písané s patričnou dávkou humoru a optimizmu. Námety jeho úvah sú značne rôznorodé, preto ich nie je možné v krátkosti vymenovať. Vyššie uvedený text je malou ukážkou.
Áno, najťažšie, ale i najzaujímavejšie je hľadanie vlastnej životnej cesty (hľadanie cesty = cesta). Súhlasím aj s tým, že možných ciest (k tomu istému cieľu) je viac...
OdpovedaťOdstrániťAle dovolím si trochu polemicky a zároveň obrazne zareagovať na záverečné slová článku, použijúc úryvok z jednej svojej básne:
Človeče, chystaj sa,
lebo ešte jedna karta
chýba do očka.
Smrť nie je bodka,
ale pomlčka -
Nejdem polemizovať o správnosti úsudku v básní, to vôbec nie je podstatné, ale je to pekný úryvok a skrytá múdrosť.
OdpovedaťOdstrániťLenže, či bodka alebo pomlčka, na veciach tohto sveta to už nič nezmení. Za pomlčkou (aj za bodkou) je iná myšlienka, iný svet a vety sa píšu len jedným smerom, vždy smerom k bodke. Krížik je pridaná hodnota nepodloženej nádeje, založenej na viere vo vyššiu moc.....
Vďaka za priestor v Priestore...
OdpovedaťOdstrániť