Buďme tvrdí, hlavne voči sebe

(Hosťovský priestor)

Možno sa niekomu zdá, že píšem veľmi tvrdo o smiešnych veciach, lenže žiaľbohu, taká je pravda, že od smiešneho k tragickému býva len krok. Ak som pri istej príležitosti použil výraz „retribučné“ procesy, viem, prečo som ho použil. Lebo v čom je podstata retribúcií? V tom, že sa síce následne, ale pritom a priori kriminalizujú veci, ktoré sú zásadne nevhodné na podobné konanie. Pretože poväčšine nemôžeme dobre chápať a ani dokazovať východiská, ktoré k danému stavu viedli a nemôžeme ani predpokladať a dokazovať, čo by bolo v budúcnosti, keby ku kriminalizácii nedošlo. Tým netvrdím, že sa v podobných „akciách“ zlé veci nemôžu diať, ale tvrdím len to, že je veľmi, veľmi zle, ak sa na základe ťažko objektívne určiteľných chýb alebo vín robí z niečoho systém. Aj škandalizácie sa občas vyskytnú, ale ak sa robia zámerne a systematicky, je to najpriamejšia cesta do pekla. O úprimnosti „inkvizítorov“ svedčí nie jeden prípad, keď sa donekonečna rozprávalo o nevýhodných zmluvách, ale hneď ako sa podnik dostal do tých „správnych“ rúk, okamžite sa z nich stali zmluvy výhodné.

Je tu naozaj chaos v legislatíve, chýba oficiálne aj „zvykové“ právo, ba aj obyčajné skúsenosti. Treba to brať do úvahy, ako aj to, že sme ľudia a robíme chyby, ba aj viny, máme za nechtami, ba aj za ušami a ťažko predpokladať, že sa to od základu zmení. To by sa z nás museli stať roboti a zase by sme museli zaviesť socialistický systém kontroly a policajta na každom rohu.

Všetky „nedostatky“, „nevýhodnosti“, ba i zámerné podfuky sú napraviteľné, veď z logiky veci vyplýva, že málokto by robil niečo „absolútne nevýhodne“. Všetko vymenované, naznačené a bezpochyby existujúce je teda „modifikovateľné“, a teda aj odpustiteľné – za určitých podmienok a bez zbytočne verejných stredovekých pranierov. Čo to vlastne táram, veď v stredoveku nemali „nezávislú“ tlač, ani „verejno-popravnú“ televíziu.

Čo sa ale neodpúšťa a zasieva dlhoročné spory a nezabudnuteľnú nenávisť, je práve vyhľadávanie vín a verejné škandalizácie z pozície neomylných a nenapadnuteľných sudcov.

Prečo sú svedkovia Jehovovi takí neznesiteľní? Poznám ich veľa a dosť dlho a môžem zodpovedne povedať, že sú morálnejší a charakternejší ako veľká väčšina všetkých ostatných. Protivní sú preto, lebo sú presvedčení, že všetko vedia lepšie zariadiť a zabezpečiť. Podmienka je len, aby sme boli tvrdí v ich nasledovaní a bezpodmienečnom poslúchaní.

Cvičme sa usilovne a dlhodobo nie natoľko v tom, ako získať pre seba a svojich, hoci nepochybne lepších, čiastkový osoh, ale hlavne v tom, ako nezapríčiniť všeobecnú škodu. Ak sa z našej viny niečo zomelie, budú rovnako trpieť Mlynárovci aj Molnárovci, lepší aj horší, aj dokonale poloviční.

Je možné, že tí „druhí“ škandalizujú ešte viac a nepravdivejšie, ale ak my robíme to isté a k tomu ešte s väčšou chuťou a z pozície takmer neomylnosti, netvrďme, že sme iní. Ak sme iní, tak sme len horší, lebo v tom samom zle, ktoré odsudzujeme a ktorým sme trpeli, sme ešte systematickejší, neústupnejší a nemilosrdnejší. To, že sme popritom aj bezchybnejší a menej vinní, nám v konečnom dôsledku vôbec nepomôže. Škoda, ktorú narobíme, bude veľká a na náš nedostatok realizmu nakoniec doplatia všetci.

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor. Úryvky z jeho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie.