Henrik Eberle, Matthias Uhl (editori): Kniha Hitler
Bratislava, Ikar, 2006
Spis, tvoriaci podstatnú časť tejto publikácie, bol napísaný krátko po vojne na Stalinov podnet. Jeho zostavovatelia z Ľudového komisariátu vnútorných záležitostí (NKVD) spracovali rozsiahle výpovede dvoch mužov (v tom čase zajatcov), ktorí niekoľko rokov patrili do najbližšieho Hitlerovho okolia: Otta Günscheho a Heinza Lingeho. Günsche bol Hitlerovým osobným pobočníkom, Linge zas osobným sluhom a neskôr šéfom osobnej služby.
Dokument pomerne podrobne zachytáva verejný i súkromný život nacistického vodcu od jeho nástupu k moci až po smrť. Stalin chcel mať zrejme čo najviac informácií o svojom vtedy už bývalom konkurentovi, preto si vyžiadal takúto podrobnú správu. Dostal ju v roku 1949 pod názvom Kniha Hitler. Po jej prečítaní dal Stalin strojopisný text zaradiť do archívu. Len nedávno bol tento cenný historický dokument zásluhou nemeckých bádateľov znovuobjavený a sprístupnený širokej verejnosti.
Text je cenný okrem iného tým, že poodhaľuje vnútorný život Adolfa Hitlera, umožňuje nazrieť do jeho sveta a do jeho spôsobu uvažovania, osvetľuje tiež pozadie súvisiacich historických udalostí. Navyše, samotný spis je v aktuálnom knižnom vydaní doplnený obsažným odborným komentárom, poznámkami, životopismi i fotografiami. Kniha Hitler patrí k najpôsobivejším dokumentom o tretej ríši, jej slovenské vydanie (v preklade Tibora Hrozániho) možno označiť za záslužný vydavateľský čin.
Ján Maršálek
V ostatných rokoch sa dokumenty podobného razenia v TV (i v literatúre) rozmnožili. Nie je to moja parketa, nemám to rád, aj keď v zásade je treba poznať históriu. V televízii napríklad bežia seriály "Myšlienky zločinca" a "Kosti" - už názov na mňa pôsobí zvrátene, pre degradáciu človeka na "kosti" a prehrabávanie sa v zločineckých podnetoch. Aj myšlienky Adolfa asi patria do podobnej sféry. Takže toto si nekúpim :)
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že rozumiem tej výhrade. Záleží na tom, akým spôsobom sa o zle píše, aký zámer z toho vytŕča...
OdpovedaťOdstrániťĽudí s agresívnymi sklonmi môžu negatívne ovplyvniť aj filmy či počítačové hry plné násilia, ale takýto ľudia asi nebudú čítať historické dokumenty.
Isté však je, že každý nesie zodpovednosť za svoje činy.