Rozhovor 2+2: odpovedá Ružena Šípková

Poetka Ružena Šípková (1977) píše zväčša o bežných veciach či zážitkoch, ale pod povrchom jej básnických textov možno nájsť hlbiny ľudskej duše... Vydala dosiaľ dve zbierky básní: Popoluška a Nemám nič proti realite. Publikuje aj v zborníkoch a časopisecky (Kultúra, Slovenské pohľady). Úspešne sa zúčastnila viacerých literárnych súťaží.

JM: Vaše básne majú silný existenciálny rozmer. Človek sa v prúde života niekedy cíti dobre, ale občas sa v ňom topí a stráca... Aký význam má poézia vo svete plnom zmien a zvratov?

R. Šípková: Myslím si, že poézia má moc priniesť do života ľudí trochu pokoja aj trochu nepokoja. Závisí to od toho, aká tá poézia je, o čom je a akú má čitateľ momentálne náladu. Podľa mňa je úžasné, ak sa človek vo svete plnom zmien a zvratov dokáže na chvíľu zastaviť a zahĺbiť do seba, či už ako básnik, alebo ako čitateľ. Poézia je možno malý, ale stále zelený ostrov na mori sveta.

JM: Čo vás inšpiruje? Kde čerpáte tvorivú energiu? Na čom teraz pracujete?

R. Šípková: Inšpirujú ma rôzne, často pre väčšinu ľudí banálne zážitky, ako aj moje psychické stavy (ktoré tiež môžu mnohí ľudia považovať za banálne). Často píšem o tom, čo pre mňa nie je práve príjemné, aby som to "dostala zo seba".

Tvorivú energiu čerpám celkom mimovoľne – pri práci v domácnosti, pri rozhovoroch s rodičmi a priateľmi, pri čítaní poézie a prózy iných autorov atď. Podľa mňa sú v živote i v tvorbe potrebné rozmanité podnety.

Momentálne dávame s mojou vydavateľkou dohromady básne, z ktorých by mala vzniknúť moja tretia básnická zbierka. Tento školský rok bude pre mňa náročný, lebo ma čakajú bakalárske štátnice. Pevne však dúfam, že to zvládnem.

JM: Ďakujem za rozhovor a želám všetko dobré.

Na stránke Literárne pohladenia nájdete recenziu debutovej básnickej zbierky Ruženy Šípkovej.