Pevnou súčasťou obsahovej zložky PriestorNetu je rubrika Rozhovory, kde uverejňujem exkluzívne rozhovory (dve otázky, dve odpovede) so zaujímavými ľuďmi, najmä z oblasti umenia a literatúry. Domnievam sa, že by nebolo dobré nechať tieto príspevky takpovediac zapadnúť prachom, preto som sa rozhodol pripomenúť ich (na pokračovanie) prostredníctvom krátkych citátov:
- Problém poctivosti a nekompromisnosti v myslení najlepšie vystihujú Ježišove dialógy s farizejmi. Tí boli vo vonkajších veciach veľmi dôkladní, precízni a punktičkárski, ale tieto vlastnosti im chýbali v postoji k čistote a spravodlivosti vo vlastnom vnútri (Vlado Gregor).
- Nechcem škatuľkovať ani zaraďovať súčasných spisovateľov do nejakých skupín či hnutí, ale niekedy sa mi zdá, že braková literatúra, v ktorej dominuje tematika gangov, mafiánskych bojov a konzumného života bez hraníc a s pochybnými hodnotami, dostáva v našej mediálnej sfére priveľa propagačného priestoru s odôvodnením, že takto to dnes chodí (Ján Gallik).
- Myslím si, že poézia má moc priniesť do života ľudí trochu pokoja aj trochu nepokoja. Závisí to od toho, aká tá poézia je, o čom je a akú má čitateľ momentálne náladu. Podľa mňa je úžasné, ak sa človek vo svete plnom zmien a zvratov dokáže na chvíľu zastaviť a zahĺbiť do seba, či už ako básnik, alebo ako čitateľ (Ružena Šípková).
Súvisiaci článok: Myšlienky z rozhovorov (2)
Nesúdil by som farizejov, lebo ich činy sú nám známe iba sprostredkovane, aj keď sa stali symbolom istého správania. Vnútro človeka, pokladám za výsostne súkromné územie, o ktorom sa možno len dohadovať, aké je. Isteže sa zrkadlí v činoch, ale aké je naozaj?
OdpovedaťOdstrániťMyslím si, že spisovatelia podľahli módnym trendom, dali sa strhnúť valiacim sa prúdom, hlavne tí mladí. To v zdravej spoločnosti musí vyvolať spätnú väzbu na znovuobnovenie rovnováhy a k tomu sú dobré aj takéto postrehy.
S Ruženou plne súhlasím, je úžasné byť básnikom, alebo "len" vnímať poéziu.
Na to, aby sa človek na chvíľu zastavil a zahĺbil do seba, nepotrebuje nevyhnutne poéziu, aj keď poézia, ak ju vie vnímať alebo i tvoriť, ho častokrát k tomu nenúteným spôsobom privedie. Vedieť vnímať poéziu je iba bonus a istým spôsobom obohatenie života.
OdpovedaťOdstrániť*
Nekompromisnosť v myslení vo všeobecnosti nemožno považovať za cieľ, ku ktorému by sme sa mali blížiť, pretože predstavuje krajnú polohu. A krajné polohy takmer vždy zaváňajú akýmsi ,,diktátom". Život samotný - či pracovný, manželský, ale i spoločenský, pozostáva v prevažnej väčšine z kompromisov.
Mia, Wabt, na vaše podnetné komentáre skúsim zareagovať stručne:
OdpovedaťOdstrániť- Básne nie sú nutné, ale poézia v širšom zmysle áno (bez nej by bol život neúplný).
- Kompromisy áno, kompromisníctvo nie.
- Farizejstvo sa stalo symbolom, isto nie bez dôvodu.