Blažej Belák (1938) – učiteľ, bibliograf, prekladateľ, redaktor, no v prvom rade osobitý básnik a spisovateľ. Knižne debutoval v roku 1968 básnickou zbierkou Poľahčujúce okolnosti, po ktorej nasledovali ďalšie knihy básní, próz, povestí a rozprávok; dve najnovšie: zbierka veršovaných povestí z Trenčína a okolia Sihote, sihote a zbierka povestí z povodia Bebravy Kamenné vráta.
JM: Pán Belák, poznám vás ako básnika, prozaika, prekladateľa i publicistu. V ktorej autorskej polohe sa cítite najlepšie? Kde vidíte ťažisko svojej literárnej tvorby?
B. Belák: Najlepšie sa cítim v pozícii prekladateľa, lebo tam sa človek zriedkakedy nenávratne pomýli. Niežeby som bol taký dobrý znalec jazykov, ale slovníky a príručky sú spolu s východiskovým kontextom zvyčajne dostatočne silnými oporami na vystihnutie aspoň približnej pravdy originálu. Horšie je to s vlastnou tvorbou. Ak sa človek snaží čosi sám objaviť vo svete a v sebe a podať to druhým v ozvláštnenej a príťažlivej podobe veršov či prozaických kompozícií, nemá v ničom záruku. Ani v tom, že ho pochopia tí, ktorých objavujete a na ich úžitok ozvláštňujete. Ťažká, namáhavá, často spoločensky zbytočná robota. Hovorím o poézii a próze na Slovensku zameranej čo len trocha didakticky a eticky.
JM: Vo sfére literatúry pôsobíte už niekoľko desaťročí. Čomu venujete svoj čas v poslednom období? Pripravujete niečo pre svojich čitateľov?
B. Belák: Takmer celý svoj čas venujem prekladaniu (podľa mňa) veľmi významnej knihy Petra Seewalda Jesus Christus – Die Biographie, ktorá vyšla vlani v Nemecku. Je to teológia napísaná smelým a veľmi obratným svetským perom, akým píše autor slávnych rozhovorov s Ratzingerom, a preto mimoriadne cenná. Poučné, múdre, katolícke.
V druhej časti Vašej otázky sa vyskytuje výraz „svojich čitateľov“. Neviem veľmi, čo to je. Priznám sa, že po Kamenných vrátach (Knižné centrum, Žilina 2009) už ani sám po sebe veľmi nečítam. Čo mi je na druhej strane veľmi ľúto, lebo je tam všeličo zaujímavé a žánrovo iste aj novátorské. Napríklad pár dobre vymyslených „povestí“, ktoré povesťami nie sú. Skôr sú to kombinácie starých paradigmatických štruktúr (otrepanej) ľudovej povesti s aktuálnymi ľudskými typmi. A predstavte si – nič. Je to priťažké? Obce na brehoch Bebravy a jej siedmich prítokov, richtári a richtárky, zväčša inžinieri v stredných rokoch, ktorých chotáre a lokálne dejiny som takto tuším prvý raz sprítomnil a v istom zmysle povýšil, ani len nekrkli, nedali e-mailom znať, či vôbec dostali exempláre, ktoré som im ako rodák a spolurodák starostlivo zabalil, pozalepoval lepiacou páskou a usilovne rozposlal poštou. Tento malý sociologický pokus ma presvedčil o kultúrnom a spoločenskom smerovaní našich miest a dedín. Iná kultúra ako kvízy a ohyzdnosti typu "Slovensko Česko" nemá v súčasnosti, zdá sa, šance ovplyvňovať vedomie nášho pracujúceho a pohodlne oddychujúceho ľudu.
JM: Ďakujem za rozhovor.
Môj tip: Naše najväčšie internetové kníhkupectvo má v ponuke niekoľko knižných titulov Blažeja Beláka –
Martinus.
Smelo sa ohlasujem a prihlasujem ako jeden z čitateľov.
OdpovedaťOdstrániť