Rady odborníkov ako získať a udržať si vnútornú rovnováhu, ktorá je predpokladom šťastia, úspechu i dobrých medziľudských vzťahov
MOTTO: Svoje životné problémy zvládnete, ak veríte, že ich zvládnete.
Semienko, aby vzišlo a udržalo sa pri živote, potrebuje vhodnú živnú pôdu. Dobrá rada sa uchytí iba vtedy, keď je človek vnútorne pripravený na jej prijatie.
Pozitívne myslenie (o ktorom sa dnes toľko hovorí) dostáva zmysel a silu z osobnej viery a vízie. Ako konštatuje autor, ak si človek dôveruje a ak verí v správnosť svojho postoja či zámeru, dokáže mnoho, dokáže aj zmeniť sám seba! A treba povedať, že pod pojmom viera sa tu chápe hlavne viera náboženská.
Kniha je zrozumiteľne a prehľadne napísaná, môže pomôcť každému, komu záleží na dosiahnutí a udržaní si vnútornej rovnováhy.
Niekoľko rád N. V. Peala:
- Pracujte vytrvalo na sebe, nikdy nepoľavujte a upokojujte sa pravidelným rozjímaním.
- Kultivujte svojho ducha a rozvíjajte v sebe podnetné myšlienky a nápady.
- Hlboké nahliadnutie do vlastného vnútra vám pomôže prekonať strach.
- Vytýčte si dobré a jasné ciele, motivujte sa nimi a usilujte sa o ich dosiahnutie.
- Nezabúdajte na modlitbu. Modlitba uvoľňuje vnútorné napätie a posilňuje ducha.
Literatúra: Norman Vincent Peale: Sila pozitívneho myslenia; Bratislava, Evos 1999
Neprehliadnite: Tretiu časť seriálu si budete môcť prečítať už onedlho. PriestorNet je tu pre vás. (Viac informácií dostávajú odberatelia Klubového vestníka.)
To motto je dosť jednoznačne napísané, no zdá sa mi, že úplne neodzrkadľuje realitu, keďže zvládnutie životných problémov sa neodvíja len o sily človeka a jeho vôle zvládať ich, ale aj od okolností a prostredia, v ktorom žije a ktoré má naň dosah, pričom sa stáva, že aj napriek sile a vôli človek ťažké životné situácie nezvládne. Takže by som trochu modifikovala - ,, Svoje životné problémy môžete zvládnuť, ak veríte, že ich zvládnete“.
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím s tvrdením, že ak si človek dôveruje a verí v správnosť svojho postoja a ak je vnútorne vyrovnaný, dokáže mnoho. No nepodmieňovala by som osobnú vieru slovom náboženská, pretože to vyvoláva dojem nemožnosti dosiahnuť vnútornú rovnováhu človeka, ktorý nie je nábožensky založený – to je v rozpore s realitou.
Mia, ďakujem za podnetný komentár - príspevok do diskusie. V článku som sprostredkoval hlavne myšlienky autora recenzovanej knihy; s jeho názormi v podstate súhlasím, ale je mi jasné, že život nemožno vtesnať do nejakých poučiek či motivačných hesiel (tie však môžu pomôcť).
OdpovedaťOdstrániťTak či tak, náboženskú vieru považujem za nenahraditeľnú; pomôžem si citátom, ktorého autorom je kardinál Korec:
"Zvieratá nikdy neurobili ani jedinú čiarku, ktorá by bola mala nejaký zmysel. Človek kreslil a maľoval. Umenie je znakom človeka. To isté platí o náboženstve. Zvieratá si nikdy nekľakli na modlitbu. Človek si kľakal a modlil sa. Človek premýšľal a vybudoval plán a zmysel života."
JM, asi sme sa trošku neporozumeli. Svojím príspevkom v žiadnom prípade nespochybňujem dôležitosť náboženskej viery v živote mnohých ľudí (aj keď v článku nie je jasne formulované, či sa pod pojmom osobná náboženská viera rozumie iba kresťanská, alebo ten pojem všeobecne zahŕňa náboženskú vieru ako takú - trebárs bahájsku, islamskú, židovskú). Sama som veriaca, ale časť ľudstva nie je veriacich a témou bola cesta k vnútornej rovnováhe. Svojím príspevkom som iba chcela podotknúť, že náboženská viera je len jednou z ciest, ako dôjsť k vnútornej rovnováhe, ale nie je podmieňujúcim prvkom - napr. pre nezanedbateľné množstvo ateisticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí svoju vnútornú rovnováhu iste taktiež dosiahnu a dosahujú ju aj bez náboženskej viery.
OdpovedaťOdstrániťMia, úplne s tebou súhlasím, páči sa mi tvoj názor...ja som takisto veriaca, ale nestotožňujem sa s názorom, že len vtedy môže človek dosiahnuť vnútornú rovnováhu, keď bude veriť v Boha...potom by som si zakladala život na viere v neho a nie na viere v seba a ak by sa mi niečo nepodarilo, alebo stalo nejaké nešťastie, mohla by som to zvaliť na neho, čo by ale nevyriešilo moju situáciu...Preto by to bolo vzdanie sa zodpovednosti za vlastný život a utiekanie sa k Bohu ako k niekomu, kto za mňa všetko vyrieši. To by som žila v neustálom strachu, že ak náhodou poruším jedno z prikázaní, môžem očakávať trest alebo sa musím nejako obmedziť, aby som bola dobrá ovečka v očiach Božích. A takýto spôsob žitia mi nepripadá oslobodzujúci, skôr naopak, skľúčujúci.
OdstrániťZ vašich slov vyplýva, že ste (chcete byť) veriaca - v seba, vo svoje sily. Otázkou je, načo je potom Boh a viera v neho?
OdstrániťNaozaj si myslíte, že človek si vystačí sám, že Boha nepotrebuje?