Rady odborníkov, ako získať a udržať si vnútornú rovnováhu, ktorá je predpokladom šťastia, úspechu i dobrých medziľudských vzťahov
MOTTO: Každý sa môže zmeniť, každý môže svoj čas prežiť dôstojne a vyvážene.
Americký jezuita
John Powell napísal viacero čitateľsky úspešných kníh, v ktorých efektívne spája náboženstvo a psychológiu. Jeho práce sú zamerané na rozvoj a sebazdokonaľovanie človeka.
Kniha s názvom Očami viery je zbierkou kratších, pôvodne časopisecky publikovaných úvah. Autor sa v nich zaoberá otázkami osobného rastu a sebaobnovy v kresťanskom duchu.
Dielo je ladené optimisticky - možno povedať, že ide o učebnicu pozitívneho myslenia, ktorá však neprináša lacné a nerealistické rady či návody, ale skôr podnety na uvažovanie. Teoretické časti sú doplnené konkrétnymi príkladmi zo života.
Powell vyzýva k tomu, aby sme sa stali priateľmi seba samých, lebo to nám otvorí cestu k Bohu i k ľuďom. Pocit osobnej hodnoty spojený s pocitom osobnej zodpovednosti je dôležitým predpokladom vnútorného pokoja.
Niekoľko myšlienok a rád Johna Powella:
- Viera je dar, ktorý treba používať. Čím viac ju budete používať, tým viac budete rásť.
- Zmeňte svoje zvyky a zmeníte svoj život!
- Prekonajte svoje iracionálne obavy tým, že sa sústredíte na dosiahnutie dobrého cieľa.
- Odpúšťanie oslobodzuje, lieči naše vnútorné zranenia.
Literatúra: John Powell: Očami viery; Trnava, Vydavateľstvo Dobrá kniha 1998
Neprehliadnite: Ďalšia časť seriálu o ceste k vnútornej rovnováhe poukáže na silu viery, nádeje a lásky.
Zaujímavý názor: efektívne spájať náboženstvo a psychológiu. V istom zmysle je náboženstvo produktom intuitívnej psychológie a filozofie. Ide o pochopenie vlastného vedomia, uvedomenia si súvislostí a hľadanie miesta pre svoje ego.
OdpovedaťOdstrániťStať sa priateľom samého seba, je obdoba výroku: "miluj iných, ako seba samého". Fakt je, že len vtedy, ak človek pochopí svoju malosť (veľkosť) môže vidieť veľkosť iných.
Wabt, ďakujem za vyjadrenie názoru.
OdpovedaťOdstrániťPodľa môjho presvedčenia je človek komplexnou jednotou tela a ducha, pričom duševná sféra je akýmsi spojivom medzi telesnou a duchovnou zložkou človeka.
JM, tvojmu presvedčeniu nemožno oponovať. Aj mne sa zdá že takto je to vyjadrené správne. Často ide len o výber slov a priradenie významu k nim. Dá sa povedať, že duchovná sféra (chcelo by to definovať ten pojem), je dominantná v tom, že umožňuje naše uvedomenie si seba samého, kladenie otázok a hľadanie odpovedí. Bez nej by sme neboli ľudia.
OdpovedaťOdstrániťTo definovanie sfér v človeku nie je jednoduché. Problém začína už v tom, že veriaci vidí tri a ateista dve. Viem, že ide o spornú tému aj medzi psychológmi...
OdpovedaťOdstrániťZákladnou otázkou je však otázka Boha a zmyslu života. Od odpovede na túto otázku sa odvíja v živote jednotlivca všetko ostatné. Paradoxne, niektorí prežijú svoj čas bez toho, aby si ju vedome položili - z toho vyplýva, že žijú, tak to zvyknem charakterizovať, s požičanou hlavou.
Nechcem naťahovať túto diskusiu, ani mať posledné slovo, len chcem dodať, že s otázkou Boha a zmyslu života sa asi dieťa nestretáva hneď po narodení, aj keď pripúšťam, že filozoficky možno dospieť aj k opačnému názoru. Tieto, pre nás závažné otázky prináša až ďalší život a uvedomovanie si svojho ega. Vodítkom je hlavne výchova, príklady a napodobňovanie starších a predkov, teda tradícia spoločenstva a daného stupňa civilizácie.
OdpovedaťOdstrániť