Takto píše Teodor Križka v úvodníku nového čísla Kultúry (č. 3/2011). Otázka slovensko-maďarských vzťahov dlhodobo rezonuje aj v našom zákonodarnom zhromaždení. Zodpovedný občan a volič by si mal pozorne všímať, ako sa k tejto závažnej téme stavajú jednotliví politici - ako sa vyjadrujú, ako hlasujú, ako konajú, či obhajujú alebo potierajú národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.
Terajšia vládna koalícia ani po nedávnych otrasoch nestratila parlamentnú väčšinu. Ale stratila tvár, presnejšie: stratila tvár, s ktorou sa chcela prezentovať na verejnosti (hoci podľa niektorých to bola iba maska). Sľubovaná podoba slušnej, čestnej a pre Slovensko prospešnej koalície sa stále viac mení a deformuje.
Maska spadla, pretvárka nevydržala - a tak sme svedkami prízemnosti, hašterivosti, nesystémovosti... Vidíme falošné úsmevy a tušíme falošné hry i zákulisné ťahy. Národnoštátne záujmy, ktoré by mali byť prvoradé (územná celistvosť a integrita, bezpečnosť, potravinová sebestačnosť, sociálna spravodlivosť, kultúrny rozvoj), zostávajú bokom.
Bokom však zostávajú i takzvané chlebové otázky. Pretože na ich riešenie našim mocným akosi nezostáva čas ani energia. Neustále vzájomné spory totiž unavujú a podrazy znechucujú. Mlátenie prázdnej slamy sa stalo zlozvykom. A tak sa treba spýtať: Dokedy ešte?!
Celý konflikt Matoviča so Sulíkom bolo zincenované divadlo, zrejme vopred dohodnuté. Cieľom bolo zastaviť zmenu zákona o maďarskom občianstve, lebo už Dzurinda medzitým šil "dohodu", ktorou zlegalizuje Orbánov zákon na Slovensku. Tým pádom padne aj pôvodný Ficov eliminačný zákon.
OdpovedaťOdstrániťBez ohľadu na to, čo bolo alebo nebolo pripravené a zinscenované, pohľad na dianie v našom parlamente je neraz skľučujúci.
OdpovedaťOdstrániť