- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

3. marca 2011

Zlo a bolesť... viera v človeka

(Hosťovský priestor)

Ak si chceš z náboženstva urobiť džob, zamysli sa najprv nad knihou Jób

Vypočul som si pred chvíľou v rozhlase besedu medzi ateistkou a kňazom a znovu som si naplno uvedomil, že debaty okolo teodicey, teda problému existencie zla a nedokonalosti, sú jednoducho pokusmi o kvadratúru kruhu, o riešenie neriešiteľného. Zdá sa mi, že si nevyžaduje veľké rozumové napätie ani rozsiahle vedomosti pochopiť, že akékoľvek dianie nie je možné bez toho, aby neexistovala určitá nedokonalosť, neúplnosť alebo asymetria.
My sa môžeme o dokonalosť snažiť a aj veriť tomu, že Boh je dokonalý, ale vždy to môže byť len v rámci daných možností, v rámci toho, že akceptujeme toto železné pravidlo. O tomto je aj kniha Jób, aj kniha Kazateľ. „Krivé nemožno urobiť rovným a čo chýba, nemožno započítať.“ (Kaz. 1, 15) Bez bolesti by sme nevedeli o radosti, bez tmy by sme nerozoznávali svetlo a samotný pojem život stráca zmysel bez zážitku smrti. Nie je problém nachádzať okolo seba nedokonalosť, vidieť, že existuje konkrétne a aktívne zlo okolo nás.
Veľa naivne veriacich si myslí, že zlo je len nedostatok dobra, ale zlo je skutočne samostatná jednotka a je aj podmienkou vzniku dobra. Práve prekonávaním zlého smerujeme k lepšiemu a jedine existencia zla nám k tomu dáva možnosť. Veľa dobromyseľných sa domnieva, že človek je vo svojej podstate dobrý. Vôbec nie, on je vo svojej podstate aj dobrý, aj zlý a práve boj v jeho vnútri ho aj definuje ako ľudskú bytosť. Kto robil tridsať rokov s ľuďmi, ťažko môže veriť tomu, že podstata človeka je dobrá a netvrdí to ani Biblia.
Zažil som totiž nielen eštébáckych udavačov, ale aj obyčajných bonzákov a zažívam ich doteraz. Tento fakt priviedol mnohých aj dobrých a vzácnych ľudí až k paranoji, k pocitu, že každý im chce zle, a je to strašný pocit sledovať, ako sa u ľudí stráca viera v človeka. Preto napriek všetkým svojim zlým skúsenostiam a zážitkom stále dôverujem v človeka a v možnosť jeho pozitívnej zmeny. A to je aj hlavným dôvodom mojej viery v to, že život má zmysel, že aj trápenia majú zmysel, že informácie vo vesmíre existujú a nestrácajú sa a že zdrojom týchto informácií a všetkých našich nádejí je nestvorený a večný Boh.

(20. 2. 2011)

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor, stály spolupracovník PriestorNetu.

Prečítajte si tiež rozhovor s autorom, prípadne súvisiaci článok: V raji sme zistili, že sme holí, treba nám k rozumu stále nové školy?

5 komentárov:

  1. Silná myšlienka: "...samotný pojem život stráca zmysel bez zážitku smrti."
    Uvažujem podobne - vedomie smrti dáva životu potrebný rámec i vážnosť.
    Básnik Rudolf Fabry sa raz vyjadril (citujem spamäti), že človek sa stane dospelým vtedy, keď mu myšlienka na smrť ošľahne čelo.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dobro a zlo, v podstate to je len neustále rozhodovanie medzi dvomi možnosťami, ako to napísal Jaroslav Hašek vo Švejkovi.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Áno, každý deň je dôležitý, každé rozhodnutie, každý krok, stretnutie, činnosť... Pretože všetko raz bude položené na jednu alebo druhú stranu váh (na stranu dobra alebo zla).
    Aj keď, prirodzene, niečo zaváži viac, niečo menej: hrudka vzácneho kovu je ťažšia ako kopa slamy.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. V každom z nás je vedľa dobra aj zlo, pričom zlo nemusíme chápať v tom najzaužívanejšom zmysle slova - ako škodenie inému človeku. Zlo v nás v hĺbke existuje v latentnom stave dovtedy, pokiaľ ho nezvyčajné podmienky neprivedú do stavu excitovaného a ono vybúra tie pomyselné mreže a vybuchne z útrob ľudskej mysle ako sopka. Pretavené do činov.
    Nemusí sa nikdy prejaviť, ak tie mreže budú tvorené silnou vôľou človeka i jeho vierou v dobro. Žiaľ, väčšina z nás sme slabé a ovplyvniteľné bytosti (ale som si zapoetizovala :).
    *
    ,,vedomie smrti dáva životu potrebný rámec i vážnosť", dá sa súhlasiť, však s pripomienkou, že toto si uvedomujeme až ku koncu života. V mladosti je myšlienka na smrť každému na míle vzdialená. Ale tak to je, myslím, správne. K mladosti patría iné veci.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Keď hovoríme o zle v človeku, musím ako kresťan-katolík spomenúť dedičný hriech... A pridám myšlienku svätého Jána z Kríža: Človek nie je schopný vlastnými silami zničiť svoje zlé náklonnosti, na to je nevyhnutný Boží zásah.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.