(Hosťovský priestor)
Ak si chceš z náboženstva urobiť džob, zamysli sa najprv nad knihou Jób
Vypočul som si pred chvíľou v rozhlase besedu medzi ateistkou a kňazom a znovu som si naplno uvedomil, že debaty okolo teodicey, teda problému existencie zla a nedokonalosti, sú jednoducho pokusmi o kvadratúru kruhu, o riešenie neriešiteľného. Zdá sa mi, že si nevyžaduje veľké rozumové napätie ani rozsiahle vedomosti pochopiť, že akékoľvek dianie nie je možné bez toho, aby neexistovala určitá nedokonalosť, neúplnosť alebo asymetria.
My sa môžeme o dokonalosť snažiť a aj veriť tomu, že Boh je dokonalý, ale vždy to môže byť len v rámci daných možností, v rámci toho, že akceptujeme toto železné pravidlo. O tomto je aj kniha Jób, aj kniha Kazateľ. „Krivé nemožno urobiť rovným a čo chýba, nemožno započítať.“ (Kaz. 1, 15) Bez bolesti by sme nevedeli o radosti, bez tmy by sme nerozoznávali svetlo a samotný pojem život stráca zmysel bez zážitku smrti. Nie je problém nachádzať okolo seba nedokonalosť, vidieť, že existuje konkrétne a aktívne zlo okolo nás.
Veľa naivne veriacich si myslí, že zlo je len nedostatok dobra, ale zlo je skutočne samostatná jednotka a je aj podmienkou vzniku dobra. Práve prekonávaním zlého smerujeme k lepšiemu a jedine existencia zla nám k tomu dáva možnosť. Veľa dobromyseľných sa domnieva, že človek je vo svojej podstate dobrý. Vôbec nie, on je vo svojej podstate aj dobrý, aj zlý a práve boj v jeho vnútri ho aj definuje ako ľudskú bytosť. Kto robil tridsať rokov s ľuďmi, ťažko môže veriť tomu, že podstata človeka je dobrá a netvrdí to ani Biblia.
Zažil som totiž nielen eštébáckych udavačov, ale aj obyčajných bonzákov a zažívam ich doteraz. Tento fakt priviedol mnohých aj dobrých a vzácnych ľudí až k paranoji, k pocitu, že každý im chce zle, a je to strašný pocit sledovať, ako sa u ľudí stráca viera v človeka. Preto napriek všetkým svojim zlým skúsenostiam a zážitkom stále dôverujem v človeka a v možnosť jeho pozitívnej zmeny. A to je aj hlavným dôvodom mojej viery v to, že život má zmysel, že aj trápenia majú zmysel, že informácie vo vesmíre existujú a nestrácajú sa a že zdrojom týchto informácií a všetkých našich nádejí je nestvorený a večný Boh.
(20. 2. 2011)
Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor, stály spolupracovník PriestorNetu.
Silná myšlienka: "...samotný pojem život stráca zmysel bez zážitku smrti."
OdpovedaťOdstrániťUvažujem podobne - vedomie smrti dáva životu potrebný rámec i vážnosť.
Básnik Rudolf Fabry sa raz vyjadril (citujem spamäti), že človek sa stane dospelým vtedy, keď mu myšlienka na smrť ošľahne čelo.
Dobro a zlo, v podstate to je len neustále rozhodovanie medzi dvomi možnosťami, ako to napísal Jaroslav Hašek vo Švejkovi.
OdpovedaťOdstrániťÁno, každý deň je dôležitý, každé rozhodnutie, každý krok, stretnutie, činnosť... Pretože všetko raz bude položené na jednu alebo druhú stranu váh (na stranu dobra alebo zla).
OdpovedaťOdstrániťAj keď, prirodzene, niečo zaváži viac, niečo menej: hrudka vzácneho kovu je ťažšia ako kopa slamy.
V každom z nás je vedľa dobra aj zlo, pričom zlo nemusíme chápať v tom najzaužívanejšom zmysle slova - ako škodenie inému človeku. Zlo v nás v hĺbke existuje v latentnom stave dovtedy, pokiaľ ho nezvyčajné podmienky neprivedú do stavu excitovaného a ono vybúra tie pomyselné mreže a vybuchne z útrob ľudskej mysle ako sopka. Pretavené do činov.
OdpovedaťOdstrániťNemusí sa nikdy prejaviť, ak tie mreže budú tvorené silnou vôľou človeka i jeho vierou v dobro. Žiaľ, väčšina z nás sme slabé a ovplyvniteľné bytosti (ale som si zapoetizovala :).
*
,,vedomie smrti dáva životu potrebný rámec i vážnosť", dá sa súhlasiť, však s pripomienkou, že toto si uvedomujeme až ku koncu života. V mladosti je myšlienka na smrť každému na míle vzdialená. Ale tak to je, myslím, správne. K mladosti patría iné veci.. :)
Keď hovoríme o zle v človeku, musím ako kresťan-katolík spomenúť dedičný hriech... A pridám myšlienku svätého Jána z Kríža: Človek nie je schopný vlastnými silami zničiť svoje zlé náklonnosti, na to je nevyhnutný Boží zásah.
OdpovedaťOdstrániť