- Mám fóbiu z rutiny, nerád sa opakujem. Pripomínam si, že umenie je esencia. Stále znova sa učím škrtať. Prichádzam na to, že umenie škrtať je možno rovnako náročné, ak nie náročnejšie, ako umenie písať (Juraj Kuniak).
- Ak sa človek snaží čosi sám objaviť vo svete a v sebe a podať to druhým v ozvláštnenej a príťažlivej podobe veršov či prozaických kompozícií, nemá v ničom záruku. Ani v tom, že ho pochopia tí, ktorých objavujete a na ich úžitok ozvláštňujete. Ťažká, namáhavá, často spoločensky zbytočná robota. Hovorím o poézii a próze na Slovensku zameranej čo len trocha didakticky a eticky (Blažej Belák).
- Človečenská poézia má svoj prvotný prameň v poézii Božej, v Logose („skrze neho bolo všetko stvorené“), preto by mala čo najviac čerpať z toho prameňa a nemala by sa mu spreneverovať. V hľadaní krásy a pravdy vo zverenom ľudskom poklade slova a súčasne v jeho všeobjímajúcej kozmickej predstavivosti (oboje sú dary človekovi z raja) a osobitne potom v sprostredkúvaní takto nahonobeného duševného bohatstva spočíva aj podstatný význam poézie. Má to svoju nezameniteľnú poznávaciu i mravnú dimenziu. Dnešná výchova, žiaľ, na to hriešne zabúda. Skrátka, ignoruje túto vzácnu skutočnosť, povedal by som: skutočnosť posvätnú (Teofil Klas).
Fóbia z rutiny je dobrá vec, ale ak je niečo dokonalé (...), to treba využiť aj v inovácii. Písanie a škrtanie je rovnocenné, v každom prípade sa tvorí nová forma a často aj obsah. Umenie je cesta, ktorou autor dospeje k výsledku. Niekto talentom, niekto precíznosťou v škrtaní.
OdpovedaťOdstrániťDidaktické zameranie (v poézii) je len vedľajším produktom umenia, jeho podstata musí byť aj tak v samotnej poézii, inak nebude pôsobiť didakticky.
(dovolil som si, len tak od pása laicky myslieť polemicky :)
Wabt, vďaka za vyjadrenie názoru - vôbec nepôsobí laicky.
OdpovedaťOdstrániťK otázke dokonalosti: dokonalosť je nedosiahnuteľná, človek k nej vždy len smeruje, alebo ani nesmeruje.