Rocková hudba, okultizmus a satanizmus

(Hosťovský priestor)

Veľká väčšina rockovej hudby sa nezaoberá ani satanizmom, ani okultizmom, jej texty reflektujú bežné udalosti zo života obyčajných ľudí. Negatívne tendencie v oblasti zábavy ale vždy boli. Komerčná muzika podporuje sebectvo a prispieva k šíreniu konzumného spôsobu života. Podobne však mnohé folklórne "hity" nie sú zvlášť slušné a mravné. "Vínka nenaliali a kážu nám spievať, suché hrdlá máme, treba ich polievať."

Treba rozlišovať, kde je agresívna "príliš rytmická" a neslušná hudba prvotnou príčinou agresivity a zvrhlosti a kde len povzbudí už existujúce tendencie a prejavy. Keďže zďaleka nie sme všetci rovnakí, treba otvorene povedať, že niekedy tú agresiu aj ventiluje a tlmí. Existencia diabla a témy čarovania, zaklínania, veštenia a pod. sú pichľavými otázkami a "kameňom úrazu" a zďaleka nesúvisia len s hudbou.

Cirkev je k folklóru a tradíciám tolerantná a mnohé tieto "viery a povery" iste majú dlhé kultúrne korene. Mnohé takéto "hračky" však do sféry kultúry a humoru nepatria. Môžu sa zdať nevinnou zábavkou, ale môžu byť aj niečím veľmi zlým a slzavým. Ide totiž o popretie všemohúcnosti a láskavosti Božej v pomere k svojim deťom a funguje pritom to diabolské "nebudem slúžiť", nebudem sa pokorovať a dúfať, ale sám si bočnými cestičkami budem určovať svoj osud a "svoje" mravné kategórie.

Dostali sa mi do rúk tzv. smolné knihy zo stredoveku, kde sú okrem protokolov s čarodejnicami zaznamenané aj iné zločiny. A divili by ste sa, ako vedia byť zvrhlosti ľudí od Sodomy cez stredovek až po súčasné brlohy a či luxusné salóny celkom rovnaké. Hľadanie lákavých ciest poza bučky teda nie je nijakým príznakom originality, modernosti a či hlbšieho chápania.

Už v dávnej histórii platilo, že muzikanti, herci a iní zabávači nepatrili k tým najmravnejším a hudba často podfarbovala dosť ordinárne texty. Je k tomu dosť literatúry, ale nejdem sa o tom rozširovať, pretože to s danou témou priamo nesúvisí. Aj keď iste o niečom svedčí vysoký počet samovrážd vo všetkých týchto "veselých" profesiách...

Mládež, zvlášť tá ešte nezrelá, neskúsená a nevzdelaná, zúfalo hľadá vzory a idoly. Keď jej prijateľným spôsobom nedokážeme ponúknuť Božiu autoritu, hľadá a nachádza ľudskú, ba aj satanskú, ak vie byť dostatočne farbistá a lákavá. Mladíci a devy mnohé lákadlá ešte nevedia objektívne zhodnotiť a ľahko podliehajú prvým silnejším dojmom. Je smutné, že práve tento nezavinený jav komercia zneužíva. Kristus asi vystríha v tomto zmysle, keď zdôrazňuje: "Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, lepší by mu bol mlynský kameň na krk..."

Mimochodom, o satanizme napríklad skupiny Black Sabbath a či Led Zeppelin sa v odborných kruhoch pochybuje. Mnohé chýry sa totiž šíria len kvôli "imidžu" a reklame a často sa želanie vydáva za skutočnosť. Pritom však nepochybne existujú vyslovene satanistické skupiny a je chyba, že sa proti nim oficiálne a účinne neprotestuje a nezakročuje.

Na záver by som ešte podotkol, že umenie je odrazom doby a súčasná situácia je taká, že sa podobným prejavom ťažko môžeme čudovať. Zisk je pánom a preň sa aj niektorí údajní kresťania dopúšťajú najväčších zvrhlostí a zďaleka to neplatí len na hudbu a iné umenie. Mládež je vedená k lenivosti, pasivite a konzumu a o sebaobetovaní, skromnosti a odriekaní už nehovoria ani "nesektárske" cirkvi. Rozmýšľajúci mladí ľudia často vidia vo svojom okolí jedno veľké, nezmyselné a bezcieľne prázdno, ktoré sa snažia všelijako zaplniť. Modlime sa za nich, aby to v zdraví prežili, a ak vládzeme, priložme aj my ruku k dielu!

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor.