Rozhovor 2+2: odpovedá Stanislav Šurin

Stanislav Šurin (1971) študoval hru na organe (konzervatórium v Bratislave a vo Viedni, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, súkromné štúdiá v Grazi). Ako organista účinkoval na mnohých významných podujatiach doma i v zahraničí. Je zakladateľom a organizátorom organových festivalov v Trnave, Piešťanoch, Skalici a v Bratislave. Bol šéfredaktorom časopisu o duchovnej hudbe Adoramus Te, diecéznym hudobníkom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, v súčasnosti vyučuje hru na organe na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V posledných rokoch sa venuje aj hudobnej kompozícii.

JM: Pán Šurin, aká bola vaša cesta k hudbe a jej komponovaniu? Čo vás inšpiruje a motivuje?

S. Šurin: Moja cesta k hudbe sa začala vo farskom kostole v Trnave-Kopánke niekedy v roku 1984. Mal som šťastie, pretože v čase, keď som v tomto kostole miništroval, sem na dôchodok prišiel kňazovi vypomáhať saleziánsky koadjútor Adam Bajaník (1921-2007). Jednou z jeho prvých aktivít bola výučba liturgickej hry na organe všetkých detí, ktoré o to mali záujem. Skromný ujo Adam dosiahol priam zázraky. Sám ovládal hru na organe iba amatérsky a na omšiach nikdy verejne nehral, avšak vďaka nemu sa hraniu v kostole dnes v Trnave a okolí venuje niekoľko desiatok jeho odchovancov. Niekoľkí sa venujeme hudbe profesionálne.

Ja som mal v tom čase 13 rokov, čo už bol dosť vysoký vek na to, aby som mohol pomýšľať na štúdium na konzervatóriu. Organ ma však natoľko uchvátil, že som sa neskôr, vďaka mojim ďalším učiteľom – profesorovi Trnavského gymnázia Jánovi Schultzovi a jeho pani manželke Marte, dostal na Konzervatórium v Bratislave na odbor hra na organe. Pokračoval som na Diecéznom konzervatóriu vo Viedni a na Vysokej škole múzických umení v triede prof. Ivana Sokola. Obrovským prínosom bolo pre mňa súkromné štúdium diela J. S. Bacha u profesora Johanna Trummera v Grazi. V tomto období som bol organistom v rôznych trnavských a bratislavských chrámoch, medziiným aj v Dóme sv. Martina. Už počas štúdia som začal pravidelne účinkovať so Slovenskou filharmóniou a hrávať organové recitály doma aj v zahraničí. V roku 1996 som založil festival Trnavské organové dni a neskôr ďalšie podobné podujatia v Piešťanoch, Skalici a v Bratislave.

Komponovať, ak sa to tak dá nazvať J, som začal ako študent na VŠMU. V tom čase som bol členom redakčnej rady začínajúceho časopisu o duchovnej hudbe Adoremus. Vymyslel som rubriku Ako predohrať pieseň JKS (Jednotný katolícky spevník) a prispieval som svojimi predohrami. Prvou serióznejšou skladbičkou bola Ave Maria pre organ a spev. Pre zbor a organ som napísal Kyrie a Gloria, ktoré som v roku 2008 zakomponoval do Trnavskej omše. Od roku 2003 som začal s pokusmi zhudobňovať slovenské liturgické texty. Pre Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety som napísal Akademické fanfáry. Intenzívnejšie som sa písaniu začal venovať po roku 2007. Inšpiruje ma predovšetkým slovo. Hudbou som vyjadril aj mnohé osobné životné zážitky. Ohromnú inšpiráciu som našiel v prekladoch hymnov Janka Silana, zo svetskej básnickej tvorby ma doslova očaril Miroslav Válek. Zhudobnil som aj originálne francúzske texty básní Paula Verlaina a Guillauma Apollinaria.

JM: V týchto dňoch vychádza tlačou spevník s názvom Antifóny a duchovné piesne (Trnava, Spolok svätého Vojtecha 2011), obsahujúci vaše hudobné kompozície, zamerané predovšetkým na využitie v liturgii. Môžete nám tento spevník priblížiť z pohľadu autora?

S. Šurin: Prvé antifóny, ako som už spomenul, som začal písať v roku 2003. Z Redakcie prípravy nového liturgického spevníka mi posielali na posúdenie novú tvorbu, ktorú dostávali od rôznych autorov. K mnohým skladbám som sa vyjadroval kriticky. Raz som si povedal: Keď takto vieš kritizovať, skús sám niečo zhudobniť.  A tak som skúsil a napodiv sa tie veci začali hrať a spievať. Písal som ich aj s ambíciou, aby raz, ak sa osvedčia, vyšli v novom liturgickom spevníku. Nový spevník sa pripravuje od roku 1998. Vyšli o ňom minimálne tri publikácie. Moje liturgické skladby pribúdali, a tak som si jedného dňa povedal, že nebudem ja na nijaký spevník tretieho tisícročia čakať. A začal som sa zaoberať myšlienkou vydať svoj vlastný autorský spevník. Intenzívne som na ňom aj so svojím priateľom Rasťom Podperom začal pracovať koncom roka 2008. Rasťo odviedol skvelú profesionálnu prácu. Všetky skladby prepísal do notového programu a zalomil. Spolu sme vyhľadávali údaje o pôvode textov, prekladov, zostavili sme textovú prílohu s indexmi a poznámkami k liturgickému využitiu jednotlivých spevov. Spevník kresbami vkusne doplnila Patrícia Beráková.

Niektoré antifóny sú napísané modernejším spôsobom, ako je JKS, na ktorý je väčšina organistov zvyknutá. Nechcel som, aby ich odradil náročný zápis. Predsavzal som si, že súčasťou spevníka musí byť CD nahrávka. Výborné interpretačné výkony na nej podali sólisti Hilda Gulyásová, Peter Kollár a Andrej Rapant, ako aj speváci komornej zostavy zboru Tirnavia a Scholy cantorum Ružomberok. Spevy v publikácii aj na CD sú zoradené abecedne a nahrávky majú so zápisom zhodné číselné značenie. Spevník vyšiel v apríli tohto roku v Spolku sv. Vojtecha v Trnave s finančnou podporou mesta Trnava a s podporou Bratislavskej arcidiecézy.

Až dodatočne som si uvedomil, že je to vlastne prvý autorský spevník na Slovensku. Ako autor som rád, že som mohol svoje skladby „legalizovať“. Vychádzali totiž v rôznych verziách a bez môjho vedomia. Ani tak ma nemrzelo, že som nebol ako autor uvedený. Horšie bolo, že bez môjho vedomia oficiálne vyšlo zopár spevov, ktoré ktosi nešťastne upravil. Unikátom je násilne prerobený Magnifikat v pohrebných obradoch s určením „na pohreb rehoľnej sestry“ J.

Antifóny a duchovné piesne môžu zaznieť aj pri koncertoch duchovnej hudby. Pravidelne ich takto uvádza Schola cantorum Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorá pod vedením mojej kolegynky Janky Bednárikovej časť z nich aj nahrala. Primárne sú však určené na využite v katolíckej liturgii. Bol by som však nesmierne rád, keby mohli zaznievať aj pri liturgii iných kresťanských cirkví. Môj dedko Štefan, ktorý bol evanjelik, by sa tam hore určite tiež potešil J.

JM: Ďakujem za rozhovor.

Užitočné odkazy: osobná stránka Stanislava Šurina, organové improvizácie - video.