Smutno-smiešne príhody

(Hosťovský priestor)

Keď som bol ešte malý chlapec, veľmi som ľutoval svine. Vedel som, že keď narastú, budú  sa báť o svoje šunky. Dnes som už veľký a pochopil som jednu dôležitú vec: sú svine, ktoré sa boja zabíjačiek, iné volieb.

::

Ako malý chlapec som si myslel, že najväčšia tragédia sa stala vtedy, keď ma nechcela pobozkať moja spolužiačka Mancika. Až neskôr som pochopil, že najväčšia tragédia sa stala vtedy, keď sa miesto Aurory potopil Titanic.

::

Už v mladom veku mi bolo jasné, že milenci žijú z lásky jedného k druhému. Nevedel som však, z čoho budú žiť ako mladomanželia. Nakoniec som to zistil a zažil na vlastnej koži: v našom šťastnom manželstve žijeme z nezamestnaneckej podpory a z úspor rodičov.

::

V starých knihách som čítal, že chudoba cti netratí, alebo že bohatstvo patrí iba schopným. To prvé platí aj dnes. Ale to druhé si dovolím trošku poopraviť: bohatstvo patrí schopným - hlavne tým, ktorí sú schopní všetkého.

::

Naši politici neustále vyhlasujú, že ich cieľom je, aby sme dobehli Európu. Spočiatku som im veril. Teraz už nie. Zistil som, že v skutočnosti zakaždým oni dobehnú voličov.

::

Stále sa v novinách píše, že ľudia sa sťažujú na nízke platy. Chápem vládu, ktorá tvrdí, že niet z čoho rozdávať. Po dlhom premýšľaní som tento dôležitý problém vyriešil: Páni ministri, nemusíte ľuďom zvyšovať plat, len im ho dávajte častejšie!

Autorom príspevku je básnik a literát Robert Hakala. Ak vás tieto satirické drobnice zaujali, prečítajte si rozhovor s autorom.