Zrkadlo týždňa - 49/2011
Zbytočné porovnávanie sa s inými nám kazí radosť zo života. Keď sa porovnávame s lepšími, môžeme podľahnúť malomyseľnosti, keď sa porovnávame s horšími, môžeme zas prepadnúť pýche...
Neviem, ako a s kým sa porovnávali či porovnávajú naši protestujúci lekári, ale ich zápas, ktorý fakticky vyústil do štrajku, poukázal na všeličo - aj na slabosť štátu a prehnitosť systému, v ktorom sú peniaze, ako sa hovorí, až na prvom mieste.
Radosť zo života nám však kazí hlavne dnes prevládajúci pomýlený až zvrátený hodnotový systém. Ako sa vyjadril jeden môj známy, peňazí je dosť, ale sú nespravodlivo rozdeľované, a tak bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú.
Frontová línia dejinného zápasu medzi dobrom a zlom prechádza vnútrom každého z nás, vnútrom každého človeka. A tu niekde je aj kľúč k riešeniu spoločenskej krízy. Lebo pravý pokrok je možný iba na úrovni človeka - jedinca; a za všetkým je osud jeho duše.
Porovnávanie je základným princípom poznania, je podstatou individuálneho pokroku.
OdpovedaťOdstrániťUznávam dôležitosť porovnávania ako spôsobu či metódy. Porovnávanie súvisí s meraním, hodnotením - teda so zisťovaním miery, ale aj kvality - na to je však potrebná mierka, meradlo, kritérium. Porovnávanie patrí teda podľa mňa do sféry rozumu. Na úrovni citov a emócií je skôr škodlivé, preto viacerí psychológovia vystríhajú pred prílišným, zbytočným porovnávaním. A také zbytočné porovnávanie mám na mysli vo svojom príspevku - zbytočné vo význame iracionálne, jednostranné, bezzásadové... Pravdaže, veľmi záleží na tom, ako a s kým sa porovnávame.
OdpovedaťOdstrániť