Významný český mysliteľ a literárny kritik, ale tiež básnik, prozaik a dramatik František Xaver Šalda (1867 – 1937) je všeobecne považovaný za zakladateľa modernej českej esejistiky a literárnej kritiky. Dielo, ktoré zanechal, sa vyznačuje myšlienkovým i jazykovým bohatstvom a vysokou štylistickou úrovňou. Vo vlastnom preklade vám na pokračovanie ponúkam niekoľko výňatkov z jeho rozsiahlej tvorby.
Z článku Formulková poézia:
Žijeme, zdá sa, v dobe, keď práve samozrejmosti musia byť stále objavované: treba preto pripomenúť, že jednoduchosť je dvojaká. Jedna je len zdvorilejším pomenovaním vnútornej chudobnosti; druhá, jednoduchosť naozaj umelecká, je výslednou skratkou umelcovej kresby, žatvou a bohatstvom a syntézou všetkého jeho poznania, spojením jeho výbojov a preklenutím disonancií. A takáto opravdivá jednoduchosť nepadá umelcovi z neba na začiatku jeho tvorivej cesty. Takáto opravdivá výsledná jednoduchosť býva odmenou za dlhý tvorivý vývin a vášnivý boj a úsilie a dozrieva zároveň so sladkým ovocím požehnanej jesene.
Formulka nie je nič iné len maska priemernosti. (...) Metóda, nepopieram, práveže hlásam, je v umení potrebná, ale metóda znamená niečo úplne iné než formulka: sú to veci protikladné. Formulka, to je otrocké väzenie, povera, pestujúca a vychovávajúca lenivosť a malosť ducha; oproti tomu metóda, v pravom zmysle slova, to je cesta k slobode. Cena a hodnota opravdivej metódy spočíva v tom, že priamo vedie k slobode, k slobode veľkého tvorivého činu. Lebo jedine na tom koniec koncov v umení a poézii záleží: aby si metodicky dospel k svojmu najvnútornejšiemu ja, aby si ho naplnil činom, skokom nad seba, skokom do tmy, skokom do seba... (...)
Preto veľkí umelci milovali metódu a dávali sa ňou viesť a vychovávať: ona ich viedla k rozhodujúcej odvahe, ktorá musela byť pripravená systematickou prácou a uvážlivosťou života, ak nemala byť planým fanfarónstvom.
Poznámka: Podstatná časť diela F. X. Šaldu je sprístupnená na stránkach Ústavu pro českou literaturu Akademie věd: ucl.cas.cz.
Súvisiaci článok: F. X. Šalda - Výňatky z diela (4).
Umelcom sa človek musí narodiť. Musí to mať v sebe - ako dar od Boha - schopnosť vnímať svet okolo seba z iného uhla, ako ho vnímajú iní. A ,,pomenúvať" veci (či už slovami, notami alebo štetcom a paletou) inak, ako ich pomenúva väčšina - odlišne, metaforicky. Naučiť sa to nedá, ani sebalepšou disciplínou, ani znalosťou teórie. Dá sa iba cibriť ten zvláštny dar. Skutočných umelcov je málo, ale nezatracujem ľudí, ktorí sa pokúšajú tvoriť, aj keď z nich nikdy umelci nebudú,je podstatné, aby pritom cítili radosť a duševné i duchovné uspokojenie :)
OdpovedaťOdstrániťIné je, ak sa svojou tvorbou chcú verejne prezentovať. Tam už nesmie absentovať istá dávka sebareflexie.
Ja to vidím tak, že talent je základ, na ktorom treba stavať, alebo inak, talent je dar, ktorý treba zveľaďovať, zúročovať...
OdpovedaťOdstrániť