Pozdvihovanie dobra

(Úvaha Vlada Gregora)

Počas nedávnej predvolebnej kampane sme vnímali špinavosti, ktoré konkurenčné strany a zákulisné skupiny na seba vzájomne vylievali. Popritom vidíme biedu ľudí, ktorí k nijakým takýmto čertovým spolkom nepatria a zúfalo sa snažia udržať si aspoň akú-takú sebaúctu a aspoň zdanlivo slušné živobytie. Človeka chytí nielen znechutenie, ale priam zúfalstvo pri pohľade na tieto protiklady a paradoxy. Lenže, práve zúfalstvo je z kresťanského hľadiska tým najhorším a najťažšie napraviteľným hriechom. Možno častejšie je len nezavinenou chybou, ale polemiku o teórii zúfalstva prenechávam teológom.

Herakleitos tvrdí niečo také, že boj je matkou všetkých vecí a je osudom človeka bojovať a nevzdávať sa, ba je to priam jeho definíciou. Je to asi najlepší recept proti zúfalstvu z tých mnohých bolestí a bezvýchodiskových očakávaní, ktoré sa v súčasných krízových časoch zvlášť očividne prejavujú. Sám som nemal ľahký život a bol som niekoľkokrát zrazený na samé dno – aj fyzicky, aj psychicky. Doteraz vždy som ale vstal ako ten antický fénix z popola, ale nie pre tieto pohanské mýty, ale pre Kristove povzbudzujúce slová o prísľube občerstvenia pre nás, ktorí sa tak namáhame, že sme občas až preťažení.

Okrem toho, my naozaj vážne berieme jeho slová o tom, že kto sa nevzdá snahy po akejkoľvek, čo len trochu špinavej kariére a úsilia o hocijakú, hoci len trochu špinavú mamonu, nemôže byť jeho učeníkom. Toto samozrejme neznačí, že nemáme bojovať o ako-tak slušný život pre nás a pre našich blízkych, ale značí to, že máme chcieť byť „čistými od tohto sveta“, hocijako sa to zdá neuskutočniteľné a nedosiahnuteľné.

Je zaujímavé, ako nás pred agresiou a zúfalstvom brzdí práve prítomnosť ženskej bojovnosti, občas nelogickej a otravnej, ale nevzdávajúcej sa v snahe o slušnosť, dekórum, pekné detaily a aspoň akú-takú dôstojnú hierarchiu a čarokrásne tradície. Je totiž iná ženská religiozita a iná je mužská religiozita; a nakoľko je mariánska úcta v očiach mnohých smiešna a nepodložená, natoľko je dôležitá a nevyhnutná. Je to skutočne nenahraditeľný liek proti zúfalstvu a zdroj obdivného optimizmu, napriek všetkej škaredosti a bolesti naokolo. Takisto je to prostriedok proti pocitom nezmyslu a záchrana pred anarchiou a nezmyselnými kvázi revolúciami, ktoré prinášajú nakoniec viac zla a obetí ako tá najhriešnejšia hierarchia.

Úcta k žene, ktorú cítime z Kristovho života a evanjelií je teda absolútne nóvum a neakceptuje ju ani novodobé židovstvo a tobôž islam. Popri všetkej úcte k nim, snahe o toleranciu a priateľské vzťahy, si teda dovolím vystríhať kresťanstvo, aby neustupovalo od vyžadovania úcty k jedinečnosti Kristovej zvesti a od hoci aj riskantných snáh o jej obranu. Pretože len v tomto je cesta k reálnemu ovčincu a jednému pastierovi a len v pochopení a prijatí Krista je záchrana pre ľudstvo.

Zlo sa skutočne nevyhnutne generuje a zvádza nás ku kapituláciám a rezignácii z idealizmu, ba dokonca k výsmechu snáh o svätosť, ale aj vďaka účinkom zla povstáva silnejšie dobro a jeho existencia a vplyv sú pre mňa minimálne tak nepopierateľné, ako to reálne zlo a krivdy všade naokolo.

Mnohokrát som si teda aj ja zúfal. Ale vždy mi svietil nad písacím stolom nápis: „Mierou Božieho riadenia v našom živote je dôvera, ktorú v toto riadenie máme.“

A akousi divnou náhodou sa stalo, že aj prezentácia mojej knihy Svedectvo času času pripadla práve na sviatok autora tohto výroku, sv. Františka Saleského, patróna spisovateľov a novinárov.

PER MARIAM AD JESUM!

Autorom príspevku je Vlado Gregor.