Zrkadlo týždňa - 15/2012
Viacerí ľudia majú literárne ambície, pokúšajú sa tvoriť
literatúru, ale akosi im to nevychádza; nazdávam sa, že neraz stroskotávajú
práve na nečítaní. Áno, čítanie a písanie úzko súvisia, spisovateľ musí
byť aj (a v prvom rade) čitateľom. Veď texty sa píšu spravidla na to, aby
sa čítali, aby boli čítané. A ide tiež o kvalitu napísaného. Bez
pravidelného čítania sa nedá naučiť dobre písať, resp. vyjadrovať sa na
primeranej úrovni (ak sú nejaké výnimky, tak len potvrdzujú pravidlo). Ako
dlhoročný autor i porotca niekoľkých literárnych súťaží viem, o čom
hovorím.
Spisovateľ sa čítaním (okrem iného) učí písať, a učí sa to po celý život. Pekne to pri istej príležitosti (v článku O nečítaní) vyjadril básnik, spisovateľ, textár i výtvarník Daniel Hevier: „Čítanie je dýchanie mojej mysle, okysličovanie môjho zraku, posilnenie môjho srdca, doping pre moju fantáziu... bez čítania by som rýchlo skončil aj ako spisovateľ.“
Čítanie podporuje fantáziu a tvorivosť, obohacuje nás
o nové poznatky, zlepšuje našu slovnú zásobu. Literatúra je
nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Preto je dôležité čítať, a to nielen
špecializované odborné publikácie, ale aj beletriu, čiže poéziu a prózu.
V súvislosti s čítaním a písaním chcem ešte spomenúť ten
fakt, že čítaním získavame alebo si obnovujeme znalosti z gramatiky – pri
písaní nerobíme chyby, vizuálne si pamätajúc správny tvar slova. Vzdelaný,
kultúrny človek si teda nachádza čas na dobrú knihu i v dnešnej
uponáhľanej dobe. Tuším Romain Rolland svojho času povedal, že ľutuje ľudí,
ktorí nepoznajú radosť z čítania kníh... Tak teda do čítania, priatelia!
Odporúčam: príspevky z rubriky Literatúra.
Je to tak, ale býva to aj inak, že človek číta celý život a až neskôr píše :)
OdpovedaťOdstrániť