(Epigramy Roberta Hakalu)
::
Politici
majú svoju tvár,ktorá im už nestačí.
Tak si
často nasadzujú
ešte aj ksicht prasačí.
ešte aj ksicht prasačí.
::
Odchádzam
z parlamentu, a to mi verte,
už žiadnu funkciu pre seba nelovím.
Vy sa aj naďalej medzi sebou žerte,
nám zostanú plné válovy!
už žiadnu funkciu pre seba nelovím.
Vy sa aj naďalej medzi sebou žerte,
nám zostanú plné válovy!
::
Naša vláda
myslí na ľudí...
Čože?!
Ale áno! Myslí na to,
ako ich zodrať z kože!
Čože?!
Ale áno! Myslí na to,
ako ich zodrať z kože!
::
Vykopli ma
z ministerského kresla,
tak svoj bôľ utápam čistým vínom.
A vám radím, držte sa môjho hesla:
Dočerta s funkciou, prednejšia je vilka pod Slavínom!
tak svoj bôľ utápam čistým vínom.
A vám radím, držte sa môjho hesla:
Dočerta s funkciou, prednejšia je vilka pod Slavínom!
::
Prečo mňa,
poslanca, môj volič nechce?
Prečo ma už neľúbi?
Vari naozaj prišiel na to,
že v hlave mám iba otruby?
Prečo ma už neľúbi?
Vari naozaj prišiel na to,
že v hlave mám iba otruby?
::
Keď ku nám prídu komisári z Európy,
hneď stoja naši politici v pozore.
S úsmevom začnú hosťom lízať päty,
až dostanú na jazyk mozole!
hneď stoja naši politici v pozore.
S úsmevom začnú hosťom lízať päty,
až dostanú na jazyk mozole!
::
Autorom príspevku je Robert Hakala.
Prečítajte si aj Cirkus postavený na hlavu.
Odkaz na autorovu osobnú stránku: hakala.sk.
Trefné!
OdpovedaťOdstrániť*
Ten tretí by som poopravila, lebo platí všeobecne a bez rozdielu, kto vládne, či jedna strana alebo nejaká koalícia:
Naše vlády roky myslia iba na ľudí...
Čože?!!
Ale áno! Myslia na to,
ako ich čím viac zodrať z kože!