Prípad Krista

(Úvaha Vlada Gregora)

Iste, niektorým ľuďom, zvlášť ateisticky ladeným, môže ísť na nervy moje vyzdvihovanie Krista a moja absolútna istota o Božej existencii, lebo, ako tvrdia, dajú sa nájsť rukolapné a takmer (ale len takmer!) nepochybné argumenty proti. Ide však hlavne o to, že kto protestuje proti Bohu a proti tomu, že dianie okolo nás má zmysel, prekračuje nesmierne, ba až hriešne, svoje kapacity a schopnosti. Pretože zákony vesmíru, zákony matematiky, ba dokonca zákony o vzťahoch medzi ľuďmi sú nepochybne tu a popierať to by bol nielen nihilizmus, ale doslova šialenstvo.

Takisto originalita, výnimočnosť a neustála modernosť a sviežosť Krista nedá mnohým spávať a tešia sa z každého argumentu proti. Čo už vraj môže byť na Kristovi originálne oproti napríklad židovstvu, z ktorého tradícií vyrástol a ktoré chcel od základov reformovať, čo sa mu evidentne nepodarilo? Roky sledujem nielen ja sám, ale pýtam sa aj mŕtvych prameňov a živých pamätníkov, ako sa tie verchušky, či už socialistické alebo kapitalistické, topia vo vlastnej špine a kariérnych kompromisoch.

Prípad Krista, ktorý ukázal cestu z tohto bahna tým, že skutočne "prijal prirodzenosť sluhu" a rezignoval z možnej a hádam aj veľkolepej kariéry, je tak ťažko pochopiteľný a pohoršujúci, že je stále zdrojom vášnivých útokov, ale aj ešte vášnivejšieho obdivu a nasledovania, hoci niekedy trochu naivného a zjednodušujúceho. Ak je ale úprimné a pokorné, s uznaním svojich hriešnych sklonov a slabostí, Boh nám práve cez tohto podceňovaného a posmievaného Krista otvorí studnicu a prameň svojej veľkosti a nevyhnutnosti.

Je to veľký problém vysvetľovať ateistom, že "v ňom žijeme, hýbeme sa a sme", lebo ten pocit Božej prítomnosti a vďaky za ňu je niečo absolútne reálne, ale veľmi ťažko vyjadriteľné a prenosné na iných. Človek musí veľakrát tvrdo a nebezpečne naraziť, aby sa k tým podstatným informáciám a či dokonca nepochybným zážitkom dostal a prepracoval. To dostanie je častejšie a plnšie a Božia milosť plynúca často z evidentných náhod občas prekračuje akékoľvek naše snahy, exercície a sebadisciplíny. Asi dôležitejšie než úsilie je pokorný postoj a snaha o chápanie nielen svojich zlých sklonov a slabostí, ale aj chýb a potknutí tých druhých. Akékoľvek vydeľovanie sa a považovanie samých seba, alebo "svojich" za lepších, je neprekonateľnou bariérou na ceste za nasledovaním Krista a na reálny a plný pohľad na Božiu prítomnosť v nás, v našich blížnych a v dejinách, nakoľko ich dokážeme vnímať a sledovať.

Život je zložitejší, než si dokážeme predstaviť, a vtesnávať ho do definícií, dogiem a dokonale pevných pravidiel sa nielenže nedá, ale je to aj hriešne. Zodpovednosť a dobrota každého sa prejavuje tu a teraz, hic et nunc, a z tohto pravidla neexistujú výhovorky. Vyjadril sa nedávno istý predstaviteľ, možno aj úprimný, kriticky o postoji prezidenta Tisa v závere vojny. Nebudem tu rozoberať chyby tohto súčasného predstaviteľa, chcem sa postaviť na obranu kňaza a poctivého človeka. Každý, nielen tento posudzovateľ a predstaviteľ by si mal dávať pozor na svoj ľahkomyseľný jazyk a ako kresťan si pamätať, že sa bude z každého svojho slova zodpovedať. Každý máme totiž svoju, celkom vlastnú a originálnu zodpovednosť.

Ja ako "vrták", večný disident a permanentný bojovník za pravdu mám svoje možnosti a zodpovednosť, ale musím brať do úvahy, že ten štátnik ju má takisto a nielen za seba a za skupinu "svojich siedmich statočných". Je ľahko nedisciplinovanému človeku, fantastovi a hochštaplerovi nájsť skupinku radikálne ladených a až bolestne naivných ľudí, zvlášť na dobráckom Slovensku, a bez hanby vystaviť týchto ľudí rizikám a nebezpečenstvám za svoje vybájené a imaginárne ciele.

Ak ja chcem ale robiť dobrú robotu, ktorá pretrvá a na ktorú sa bude dlho spomínať, musím to robiť tu a teraz a s ohľadom nie na seba a "svojich", ale na čo najviac ľudí okolo seba, zvlášť tých najbiednejších a najnevinnejších. Toto je Kristov odkaz a v tomto je ten jeho, naozaj Boží realizmus. Hanbite sa tí, ktorí ho jazykom vyznávate, ale vlastnými skutkami a manipuláciami tých neinformovanejších a bezbrannejších ho popierate!

Autorom príspevku je filozof, knihovník a publicista Vlado Gregor.