Kresťanstvo a slobodomurárstvo

(Úvaha Vlada Gregora)

Už 33 rokov robím v knižniciach a spoznal som mnohých nešikovných, nepraktických a občas až hendikepovaných ľudí, ktorých sa svojimi úvahami permanentne zastávam. Pre Boha znamená tichá modlitba toho pokorného a „podradného“ viac ako humbug okolo úspešnosti a rekordnosti. Cirkev treba obrodiť, ba aj o dogmách a tradíciách treba diskutovať, ale nemôžeme ju obrodzovať na základe výkonnosti a zásluhovosti. To je zapretie Krista a koniec kresťanstva. 

Pokúsim sa bod po bode rozobrať, v čom je podstata slobodomurárstva a iných výberových a exkluzívnych organizácií a vyznaní a v čom podstatnom by sa malo kresťanstvo a kresťania od nich odlišovať.

1. Sú potrební ľudia, čo majú postavenie, vplyv a peniaze... Isteže, ale za akým účelom? Aby sme vytvorili skupinu, ktorá bude generovať pre seba ešte viac vplyvu a peňazí na úkor ostatných a iných? Duchovné hodnoty sa tu nespomínajú ani na poslednom mieste, pričom tiež majú vplyv a väčšinou dobrý.

2. Zásadou je vzájomná pomoc... Isteže, ale nielen "pre nás a pre naše dietky". Ježiš to výstižne ukazuje na svojom vzťahu k Samaritánom a iným podceňovaným a odvrhnutým.

3. Skupinu drží pospolu spoločná filozofia a vzájomná pomoc.

4. Častým javom je členstvo celých rodín a príbuzenstva. Tieto body sú v poriadku, pokiaľ nejde o nanútenú jednotu. "Kde je Pánov duch, tam je sloboda" – a ak túto zásadu neuplatňujeme v praktickom živote, nasledujeme slobodomurárov a sekty.

5. Dodržiava sa vernosť, disciplína, mlčanlivosť a hierarchia... Isteže, ale odtiaľ potiaľ. Vždy "treba viac poslúchať Boha ako ľudí", ale len ak vyčerpáme všetky možnosti medziľudskej lásky a dohody.

6. Pocit nadradenosti voči ostatným, voči nevedomým. Tak toto je v úplnom rozpore s kresťanstvom a prieči sa mi o tom aj uvažovať.

7. Sľuby vplyvu, tajomnosti, dôležitosti a kontaktov... Nuž, sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú. Aj to drží organizácie typu slobodomurárov nad hladinou, že ľudia sú ľahkoverní a radi majú medové motúziky.

8. Majú rituály, obrady a zvyky. Ich opakovanie a dodržiavanie podporuje súdržnosť a disciplínu... V kresťanstve sú rituály tiež dôležité, ale nie podstatné. Nás by malo byť poznať hlavne podľa toho, ako veľmi a nezištne máme radi ľudí a to aj svojich nepriateľov. Obrady a zvyky sa nedajú zakonzervovať, nevyhnutne sa časom menia, ide o to, aby nevyprchala podstata učenia, ako sa to pri prehnanom zákonníctve a farizejstve občas stáva.

9. Majú symboliku, čísla, farby, znaky a gestá, podľa ktorých sa poznajú.... Nie je dôležité, s koľkými sa poznáme, ale koľkým dokážeme prejaviť účinnú lásku. Všetko, čo je pomocou v tomto smere, je dobré, ale ak to ide mimo tohto cieľa, je to len rôzne ozdobený hriech.

10. Sila je vo výberovosti členstva, vzájomnej podpore a mlčanlivosti.

11. Je to budované na centralizme rozhodovania.

12. Je to budované na mnoho rokov dopredu, ďaleko do budúcnosti.
K trom posledným bodom pripomeniem naše rozprávky o hlúpom Janovi, Peciválovi a Popolvárovi, ktorí nakoniec správne usmernia svojich múdrejších a snaživejších bratov. Proroctvo je dar, nedá sa dosiahnuť ani tou najlepšou organizáciou a ani tým najväčším úsilím. Tvrdí sa, že Satan bol do pekla zvrhnutý preto, lebo mal Bohu za zlé, že miesto obdivovania jeho dokonalosti sa venuje hriešnej ľudskej chamradi. Nechávam na múdrejších vykladačov, či ide o skutočnosť alebo legendu. Kristus tiež dával prednosť poníženým a urazeným pred vtedajšou nóbl elitou. V jeho prípade celkom určite nejde o legendu a ak ho chceme skutočne nasledovať, berme si príklad z neho a nie z predobrazu Satana a jeho stále sa opakujúcich a stále zlyhávajúcich metód.

Autorom príspevku je Vlado Gregor. Ak vás text zaujal, prečítajte si aj rozhovor s autorom: Pasia z hľadania pravdy.