Žijeme
v dobe hodnotového relativizmu. Jednoduchá, čistá pravda sa stala
politicky nekorektnou, nahradila ju „pravda“ odsúhlasená alebo dohodnutá.
Problematizovanie,
respektíve spochybňovanie tradičných hodnôt (zvlášť náboženských
a národných) je dnes vo všeobecnosti považované za prejav tvorivej
a intelektuálnej zdatnosti. Ironizovanie nahrádza zdravý kriticizmus
a účelová prospechárska špekulácia myšlienkovú hĺbku.
Nečudo, že
slabne naša viera – tá základná duchovná viera, ktorá dávala minulým generáciám
silu žiť a prežiť aj v najťažších podmienkach a nestratiť
pritom vlastnú tvár. Skúste medzi ľuďmi šíriť či praktizovať skromnosť, pokoru,
úctu, obetu... a u mnohých sa stretnete s nepochopením, úškrnom
či dokonca odmietnutím. A skúste im povedať o hriechu – budú sa
tváriť, že nevedia o čo ide, alebo vás hneď označia za náboženského
fanatika.
Som priveľmi kritický, poviete si možno. Ale dobre mienená (seba)kritika je určite
lepšia ako falošné pritakávanie hocičomu.
Úryvok zo zbierky úvah Stopy v priestore.
Toto by mohla byť debata na dlhé hodiny, tak len v skratke:
OdpovedaťOdstrániťNáboženská viera (v Boha, v dobro, v lásku...) vo svojej podstate má svoje reálne miesto v srdci väčšiny našich ľudí. Problém však vidím skôr v zhoršujúcom sa vzťahu človek - cirkev. A tak, ako platí vo vzťahoch všeobecne, platí aj tu: ak sa vzťah začne kaziť, ak sa stráca vzájomná dôvera, zodpovedné sú obe strany, nielen jedna. Ľudia strácajú morálne vzory, či v politickom, kultúrnom alebo cirkevnom svete. Prehrešky i prešľapy v oblasti morálky a etiky (o zákonoch ani nevraviac) vo všetkých sférach života sa prehliadajú, ospravedlňujú, tutlajú a cielene a manipulatívne sa za celebrity hodné obdivu pretláčajú trebárs škandalózne TV hviezdy. Starší vyzretý človek sa už ovplyvniť nedá , ale nová mladá a ešte formovateľná generácia, tá sa ovplyvniť dá. Bohužiaľ, ovplyvňovaná a tvárnená je pokrivenými hodnotami.
,,Je niečo zhnité v tomto štáte".