|
Vlado Gregor |
(Úvaha Vlada Gregora)
Definovať stále nanovo ľudské
práva možno, ale je otázka, aký to má zmysel a či to prináša nejaký
úžitok, alebo to dostane len ďalšie kvantum ľudí mimo realitu. Rozmýšľať a
dokonca verejne uvažovať o ľudských právach sa nedá bez neustáleho dôrazu na
ľudské povinnosti. A tie sa síce menia podľa okolností a každý deň sa musia
prispôsobovať novej situácii, ale ak na ne zabudneme, nevyhnutne príde ku koncu
demokracie a k novej diktatúre. Zodpovedná spoločnosť nemôže dovoliť, aby tu
bola masa ľudí, ktorí sa poctivo, aj keď občas trochu ekvilibristicky, bijú so
životom a aby na tej mase až príliš parazitovali dve vrstvy – jedna nezodpovedná
a druhá špekulantská.
Myslím si, že treba minimum
poctivosti v myslení, aby sme si za tieto pojmy dosadili celkom konkrétne osoby
a skupiny ľudí. Tiež ich samozrejme treba neustále redefinovať a aktualizovať.
História a aj budúcnosť sa dejú priamo pred našimi očami, ak si ich pravdaže
zámerne nezakrývame a často sa zo zištných dôvodov netvárime, že sme slepí.
Ľudia majú priam chorý sklon
deliť druhých na čiernych a na bielych. Pritom faktom je, že všetci sme hriešni
a ešte k tomu aj pestrofarební. Vychádzajú všelijaké knižky s katastrofickými
scenármi, či už z ľavicových, alebo pravicových pozícií. Akoby sme si ale
neuvedomovali, nakoľko sa do tých budúcich katastrof manévrujeme vlastnou
vinou, keď kašleme na vzdychy a trápenia tých preťažených a utláčaných, ktorých
celkom slepo nevníma celá horda nezodpovedných, ktorí nikdy nemuseli bojovať o
svoju biednu životnú existenciu. Aké ľudské práva im chcete servírovať vy,
mudrlanti sprava i zľava? Dbajte radšej o svoje povinnosti a nehádžte servisu
len holé kosti!
P. S.: Po napísaní predchádzajúcich
riadkov som si uvedomil, že sú príliš abstraktné...
Nedávno sa stal veľmi nevkusný
teroristický útok v Burgase. Pokúša nás to označiť Židov za bielych a Arabov za
čiernych. Syn bol ale rok pred "arabskou jarou" na Golanských
výšinách, ktoré má Izrael obsadené a zadržuje tamojším Arabom vodné zdroje,
takže mnoho toho nenapolievajú a sú hladní. A hladný človek si zmyslí všeličo,
zvlášť ak má informácie, že pár kilometrov odtiaľ si nejaký novodobý izraelita
lebedí vo vykachličkovanom bazéne... Mimochodom, aj neďaleko našej úbohej
záhradnej chatky sa nachádza tzv. Beverly Hills ohradené trojmetrovým múrom...
Už Rimania mali zaujímavú životnú skúsenosť, že koho sa mnohí boja, ten sa musí
mnohých báť...
Nerád by som obišiel moju srdcovú
záležitosť: Ježiša Krista. Ten sa isteže s evidentnými zločincami nekamarátil,
aj keď s poniektorými ekvilibristami áno, ale na kríži s nimi prehovoril a
toho sebakritickejšieho aj v momentálnych mukách pochopil. Nemal ale žiadne
pochopenie pre tých "mudrlantov s bočnou podporou", ktorí o hlade a
biede a s nimi spojenými obmedzeniami a kompromismi nevedeli ani len
teoretizovať.
Jednoliaty, izolovaný a pomerne
sebestačný Island sa nie tak dávno problémy pertraktované v tomto texte pokúsil
riešiť a je okolo toho veľké ticho. Uvidíme, ako mu to vyjde. My na Slovensku
sme mierne rôznorodejší a od susedov závislejší, ale verím tomu, že ak si
budeme veci otvorene hovoriť a poctivo riešiť, tak naša slovenská cirkevná
provincia znovu rozkvitne.
::
Príspevok napísal Vlado Gregor. Prečítajte si aj rozhovor s autorom.
Pan Gregor, musim uznat mudro napisane avelmi pravdive "koho sa mnohí boja, ten sa musí mnohých báť..."
OdpovedaťOdstrániť