Skúmanie súvislostí

Vlado Gregor

(Úvaha Vlada Gregora)

ODHODLAJ SA DNES A TERAZ K DOBRÉMU ČINU,
NEPOTREBUJEŠ NA TO VEDIEŤ LATINČINU

Pripomínali sme si v uplynulých dňoch výročie okupácie našej vlasti sovietskymi vojskami. Mal som vtedy desať rokov a dosť ma to poznačilo a myslím, že nielen negatívne. Človek v tom veku vníma veci veľmi ostro a príliš jednoznačne, a práve tento šok a sledovanie toho, ako sa menilo správanie ľudí, ma priviedli k hlbšiemu chápaniu fenoménu zla. Táto problematika je najhlbšou príčinou a dôvodom filozofovania, a skutočne len cez ťažkosti sa dostávame ku hviezdam, per aspera ad astra.

Mnohí sa s veľkou vášňou rýpu v minulosti a tam hľadajú veľké a nedostižné vzory, iní nadšenci zase s veľkou vervou vykresľujú ďalšiu svetlú budúcnosť podľa ich vlastných a teraz už vraj naozaj originálnych projektov. Lenže rozhodujúca pre každý ďalší začiatok a normálny vývin, pre každú alfu, ktorá smeruje k vysnenej omege, je potreba dohodnúť sa s ľuďmi tu a teraz, hic et nunc. To je tá najťažšia vec na svete, lebo najviac nám vždy môžu ublížiť i pomôcť tí naši blížni, od ktorých závisíme, ktorí závisia od nás a s ktorými žijeme nielen v kontaktoch a láske, ale aj v konfliktoch a nevyhnutnej konkurencii.

To, že sa nemáme až toľko starať o zajtrajší deň, že nemáme nechať zapadať slnko nad naším hnevom a vždy byť prístupný diskusii, empatii a odpúšťaniu, je conditio sine qua non, bezpodmienečná potreba, bez ktorej v minulosti nič nefungovalo a nebude fungovať ani v budúcnosti. Čítal som teraz román Velimira Deželiča Vybral si Sofiu o misii sv. Cyrila a Metoda. Nie je tu znázornené len dobro a nadšenie, ale aj zlo a špinavosti vtedajšej politiky. Koniec-koncov, je známy aj pojem byzantinizmus, hoci pomery vo vtedajšej západnejšej a severnejšej Európe boli omnoho drsnejšie.

Napriek tomu, že misia Konštantína – Cyrila a jeho enormné úsilie nemalo okamžitý úspech a on i jeho brat Metod sa doslova utrápili pri svojom poslaní, predsa nám dali krásnu a nezištnú nádej, ktorá pretrvala a nezahynula. Reč ľudu znie po Druhom vatikánskom koncile aj v našich chrámoch a len teraz dokážeme zhodnotiť, o koľko dĺžok predbehli svoju dobu. Dejiny sú žiaľ ako kyvadlo a nádejné predobrazy sú často vymazávané desivou skutočnosťou.

Čítam teraz aj pozoruhodnú knihu svojho priateľa a vrstovníka Vlada Palka Levy prichádzajú, a je to ťažké, priam beznádejné čítanie, pretože obnažuje nelichotivú realitu súčasnosti; 5 – 6 strán ma niekedy úplne položí. Pevne a evanjeliovo verím, že súčasné choré tendencie a rozmaznanosť z blahobytu budú poučením pre generácie, ktoré prídu po nás. Kresťanstvo vnieslo do sveta dialóg, odpustenie a nekonečnú nádej, dáva ľuďom energiu pre stále nové začiatky. Je skrátka zdrojom realizmu a jedinou zárukou neustálej obnovy sveta.

Nech sa vám tieto slová nezdajú príliš silné a naivné. Kristus nebol rojko, nesníval, ale žil v tej najtvrdšej realite. On hovoril jeruzalemským ženám cestou na kríž, aby neplakali nad ním, ale samé nad sebou, lebo môžu prísť časy, že blažené budú loná, čo nerodili a prsia, čo nedojčili. On sa za nás obetoval a pritom položil otázku, či nájde vieru pri svojom druhom príchode. Ja verím, že áno, lebo vidím, že fénix ľudskej dobroty stále znovu vstáva z popola, popri všetkej minulej, budúcej i súčasnej zlobe.

Ak chceme my, ktorí sa nazývame kresťanmi, nasledovať svoj veľký vzor, nesmieme zabúdať na jeho slová, že máme byť schopní všetkého sa zrieknuť a všetko obetovať, majetkové ambície aj akúkoľvek kariéru. Ťažko hlásať pravdu, ak ju sami nežijeme. Ak o biede a beznádeji len debatujeme, ale ju nevyskúšame, naše slová ostanú prázdne, bez šťavy, bez humoru, bez nádeje a bez optimizmu.

Viera je iste nevyhnutná, ale ťažko môže žiť bez týchto prežitých a premeditovaných základných podmienok. Cestu k týmto podstatným zážitkom si musí hľadať každý sám, sú to osobné a neopakovateľné skúsenosti. Je jedno, či ich nazývame náhodou, alebo Božou prozreteľnosťou, podstatné je dúfať, klopať a veriť, že nám bude otvorené.

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.
Jeho texty z uplynulých rokov sú zhrnuté v knihe Svedectvo času.