|
Vlado Gregor |
(Úvaha Vláda Gregora)
Celý svoj už pomerne dlhý
život sa snažím o porozumenie medzi ľuďmi, zvlášť medzi veriacimi. Je to
vskutku sizyfovská práca a dlho som nevedel pochopiť, prečo sú medzi kresťanmi
osobné urážky, dehonestationes ad personam, častejšie a intenzívnejšie ako u tých
či už programových nevercov, alebo u tých, ktorí sú voči akýmkoľvek ideám
inertní a ľahostajní. Roky už čítam aj Sväté písmo a sú tam mnohé záhadné a
paradoxné texty. Láskyplný Kristus napríklad hovorí o tom, že neprišiel
priniesť pokoj, ale oheň a meč, rozdelenie a nenávisť medzi často najbližšími
ľuďmi. Hlása síce zmierenie a lásku aj k nepriateľom, ale popritom nás
vystríha, že beda nám bude, keď všetci ľudia budú o nás pekne hovoriť.
Ak chceme nasledovať Kristov
príklad, musíme sa naučiť nazývať veci pravými menami, môžeme pritom byť aj
vtipní a ironickí, ale nikdy nevytvárajme z našich protivníkov, ba z celých
skupín, obraz nepriateľa, nedémonizujme a nenálepkujme ľudí. Kresťania paradoxne
často obracajú príkazy svojho vzoru na pravý opak a omnoho menej ako ich
oponenti sa riadia návodom, aby nesúdili a neboli súdení, aby nemerali druhým
zlou mierou, akou im potom namerajú oni. Občas tých druhých dokážu nezmyselne
popudiť takým spôsobom, že neočakávaná miera bude jeden krát dva metre plus
ešte nejaký ten meter pod zem. Isteže musíme byť pripravení obetovať aj život,
ale asi by to nemalo byť pre hlúposti, neznášanlivosť a pohŕdanie inými, podľa
nás bezcharakternejšími a neschopnejšími...
Náš zakladateľ Kristus vedel
byť riadne tvrdý voči vybraným skupinám ľudí, zvlášť voči takým, ktorí sa
cítili vyberanejší ako iní. Ale nejaké konkrétne a menovité útoky v evanjeliách
nenachádzame, tuším iba ambiciózneho Herodesa raz nazval líškou, aj to až
potom, keď ho obvinili, že chce Ježiša zabiť. Pritom mnohí z týchto Kristových
sympatizantov už zakrátko kričali s davom pred Pilátom: " Ukrižuj
ho!"
Vydeľovaním sa od
"iných", nálepkovaním celých skupín ľudí a odkazovaním ich do rôznych
nezmeniteľných táborov, ktoré sa možno rodia len v našich hlavách, skutočne nič
nevyriešime, pílime si konár sami pod sebou a dávame nekresťanom žiarivo jasný
príklad, ako sa nemajú správať. Aby som to povedal obraznejšie, nie je problém
rozbiť akvárium a uvariť z jeho obsahu polievku, ale ťažko už z tej
polievky znovu stvoríme akvárium. Modlime sa teda, aby Kristus pri svojom
druhom príchode naozaj našiel vieru na Zemi a aby sme ju nezničili práve my,
jeho najhorlivejší prívrženci.
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
Dalo by sa polemizovať o tom, či sú medzi kresťanmi naozaj častejšie osobné urážky, alebo či viac súdia druhých.
OdpovedaťOdstrániťAk je to tak, vidím dve možné príčiny: po prvé, kresťania nie sú vo veciach svetonázoru ľahostajní a po druhé, citlivejšie vnímajú nespravodlivosť a hriech.
Ale aj v tomto záleží na miere. Niekedy je lepšie zastarieť sa do iného, ako si ho nevšímať a tváriť sa, že nič nevidíme.