Kresťanská viera
nie je v rozpore s vedeckým poznaním ani neobmedzuje človeka
v jeho slobode. Je cestou k pravde, cestou k uznaniu toho, čo je
zo stvorenia zjavné. Dáva odpoveď na otázku, ako možno dosiahnuť plnosť
ľudského údelu.
Neviera
nepramení ani tak z nedostatočnosti poznania, ale skôr z odmietania
pravdy. Človek súčasnosti sa vyhýba pravde, ktorá by od neho čosi požadovala,
a dáva prednosť pohodliu a zisku.
Veriaci človek
(kresťan) nie je slepý, ani jeho náboženská viera nie je slepá – opiera sa
o Ježišovo učenie, o svedectvo mnohých svätcov, podoprená je
životnými skúsenosťami celých generácii, ako aj prežívaním viery
v spoločenstve.
::
Úryvok z knihy Stopy v priestore.
Neviera je niečo v rozmedzí medzi ateizmom a vierou, ale skôr by som povedala, že je to viera plná pochybností. Neradikalizovala by som to tvrdením, že je to odmietanie pravdy. Sú to pravdepodobne pochybnosti, ktoré vyplynuli zo skutočností, keď mnoho predstaviteľov cirkvi, ako nositeľky pravdy (nezriedka vrcholoví predstavitelia) konalo v príkrom rozpore s hlásaným učením.
OdpovedaťOdstrániťV prípade neviery, súhlasím, nejde vždy o vedomé či priame odmietanie pravdy. Áno, neraz je človek pomýlený a domýlený, aj nevernosťou a nezodpovednosťou iných...
OdstrániťKto nemá pochybnosti? Má ich aj veriaci. Záleží na tom, ako s tými pochybnosťami naložíme. Niekedy treba zapochybovať aj o pochybnostiach.