Nežná a drsná revolúcia

Vlado Gregor

(Úvaha Vlada Gregora)

SNAŽME SA KONEČNE POCHOPIŤ MAGNIFICAT,

LEBO BUDEME STÁLE TVRDŠIE A HORŠIE PYKAŤ

Čítal som v ktoromsi misionárskom časopise povzdych istého starého rehoľníka: "Keď je zle, je to zle, ale keď je príliš dobre, tiež to nie je dobre..." Ako keby sa v dejinách neustále opakovali tie slová z Magnificatu: "Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených..." Toto sa deje na rôznych úrovniach a v podstate permanentne. Asi na najnižšej úrovni sa to dialo pri masakrách v Rwande. Ľudia sa zabíjali kyjakmi len preto, že ten sused, ktorý občas patril aj do inej skupiny, mal na topánky, kým oni chodili bosí.

Podstatnou úlohou náboženstva je iste aj útecha a modlitba, boj proti abstraktnému existenciálnemu zúfalstvu, ale tiež účinné tlmenie stále vznikajúcich nerovností a nespravodlivostí. Najúčinnejšie, najfilozofickejšie a pritom najvýraznejšie a najpochopiteľnejšie to vyjadril Ježiš Kristus. Myslím si, že v tom je problematika trochu splašenej modernizácie Cirkvi počas 2. vatikánskeho koncilu, že sme zabudli zdôrazňovať Kristovu jedinečnosť a raz a navždy neprekonateľnú modernitu.

Židovský národ, z ktorého Kristus pochádzal, vždy chcel byť v kurze, navrchu, najvyvolenejší z vyvolených, a tieto tendencie v ňom žiaľbohu pretrvávajú. Je však zbytočné ho paušálne a kolektívne obviňovať, lebo spasiteľské sklony máme v rôznej miere všetci, rôzni ľudia a najrôznejšie i najhroznejšie skupiny. Povedal by som zjednodušene, že keď nerovnosť a nespravodlivosť prekročia určité hranice, keď sa príliš drzo krivdí chudobným a možno aj nepraktickejším a nešikovnejším, prichádza k násilnému vyrovnaniu a nezabráni tomu ani najvyspelejšia technika a manipulácia.

Mali sme nedávno výročie nežnej revolúcie, ale situácia sa stáva natoľko drsnou, že nabudúce sa môže štrngať francúzskymi kľúčmi po niektorých "zaslúžilých" hlavách. Uvažujme, ako tomu predísť, lebo vždy sa pritom najviac ublíži práve tým ľuďom, ktorí si to vôbec nezaslúžia. 

Barbari obrali a zničili bohatú, pohodlnú a namyslenú antickú civilizáciu. Francúzska revolúcia tiež pokorila nafúkanú šľachtu a iné nepodložené a akoby na večnosť uzákonené hierarchie a aristokracie. Nacizmus obral Židov, ktorí mali podľa mnohých obsadených priveľa výhodných miest, boľševizmus likvidoval zárodky bohatstva pri koreňoch, ale nakoniec skončil v kolektívnom zderstve a nedýchateľnom, falošnom a ubíjajúcom ovzduší, ktoré nemohlo dlhodobo pretrvať. Nie je týchto pár zhruba naznačených príkladov dosť na to, aby sme sa z nich dokázali poučiť?

Nerovnosť a krivdy sa teraz generujú v takej miere, že možno zdegenerujú a zničia ľudstvo ako také. Často si u nás v knižnici hovorím: "Stále viac ľudí číta, blogy a weby sa šíria po celej zemeguli, informácií je nadostač už takmer pre všetkých, kde sa teda stále berie toľko sprostých ľudí?" Problém je možno v tom, že nie sú až takí sprostí tí, ktorých za takých považujeme, ale často sme najsprostejší my, ktorí sa cítime byť akousi hlbokomyseľnou elitou, ktorá už konečne má patent a technické možnosti na vytváranie dokonalej a vôbec nie zúfalej a znechutenej spoločnosti.

Tí, ktorí si robia posmech z náboženských mýtov alebo ľudových rozprávok, nech si uvedomia, nakoľko sú tieto akoby detské, nevzdelané a logicky napadnuteľné povedačky tlmičom tých najrôznejších tragédií a zbytočných, krvavých a slzavých revolúcií a kotrmelcov, ktoré sa končievajú stále ďalšími a stále zlomenejšími a skrivenejšími chrbticami a charaktermi.

Kristus nemodernizoval náboženské pravidlá a poučky, nebol teológom a reformátorom. On hlásal evanjelium, dobrú zvesť a chodil medzi tých problémových ľudí, akými sa môže hocikedy stať hocikto z nás.

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.