Posledná hodina sveta?

Vlado Gregor

MOŽNOŽE ĽUDSTVU POSLEDNÁ HODINA TIKÁ,

AK NEPOCHOPÍ, ČO JE TO SYNERGETIKA

Je to na tomto svete nesmierne zaujímavé a úžasne plodné, ako je všetko komplementárne zariadené a vzájomne istené. Židovstvo, také aké je, sa vyvinulo v opozícii voči kresťanstvu a protestantizmus zase v opozícii voči katolicizmu, ale málokedy si uvedomujeme, že to platí aj naopak. Ani my by sme neboli takí, akí sme, keby neexistovali tí naši protivníci, opozičníci a niekedy aj nepriatelia. Je o tom celá veda a nazýva sa synergetika. Málokedy si uvedomujeme, nakoľko sú tie protiklady a rôzne odstupňované nepriateľstvá dôležité. Ktorýsi antický filozof už dávno povedal, že prosí Boha, aby ho ochránil pred priateľmi, pred nepriateľmi sa ochráni sám...

Tieto veci sú iste ťažko pochopiteľné a zdá sa mi, že práve to je tá príčina, prečo sa tak ťažko vchádza do Božieho kráľovstva, a preto sa tak často opakuje, že mnohé zrno vychádza nazmar a mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Na druhej strane, keby boli všetci vyvolení, aký by to malo vlastne zmysel?

Spisovateľka Ayn Randová, ktorá zažila ubíjajúci boľševický kolektivizmus, napísala obrovskú knihu s názvom Atlas pokrčil plecami, kde na vyše tisíc stranách rozoberá, akí sú dôležití tí podnikaví šikovní, samostatní a praktickí, ako z nich žije celá spoločnosť a ako to bez nich nejde. Občas sa mi niektorí ľudia chvália, akí sú šikovní, ako si všetko urobia a ako by všetko fungovalo, keby boli všetci takí ako oni. Hovorím ale jednému z  nich: "Napadlo ti niekedy, o koľko viac by potom bolo nezamestnaných a nakoľko by si sa ty sám stal nepotrebným?"

Ľudský tvor je zložitý a aj ľudská spoločnosť je zložitá a okrem šikovných a praktických sú tu aj ľudia, ktorí dokážu druhých zmierovať a zabávať, alebo zasa na druhej strane vďačne konzumovať to, čo tí schopnejší producenti nastvárajú. Je možné, že aj u Luthera v tom jeho filozofovaní o vzťahu hriechu a milosti ide o niečo podobné, len škoda, že to hlbšie nerozobral a aktuálnejšie neaplikoval.

Pripomíname si v tomto období aj jubileum Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý je pre mnohých pohoršením a asi aj príčinou početného odchodu z lona katolíckej matky Cirkvi. Ale o čom sú potom slová, aby sme sa nebáli, nech je naše stádočko akokoľvek malé? Dokonca je vo svätých Písmach opakovaný prísľub, že napriek tomu, že sme slabí a nevyhnutne prenasledovaní, tak náš Pán nám to jeho kráľovstvo venuje a že vojdeme do mnohých jeho príbytkov.

Pokušenie veľkej moci a veľkého počtu je takmer neprekonateľné a je to jed, ktorý rozožiera všetky požehnané a takmer dokonalé organizácie a inštitúty. Vidíme to na tzv. žobravých reholiach, ktoré paradoxne svojím príkladným a prísnym spôsobom života prišli úžasne rýchlo k veľkým majetkom. Prichádzajú potom ešte prísnejší nasledovníci svojich zakladateľov, alebo vznikajú zakladatelia noví a situácia sa opakuje.

Ľudstvo je skrátka nepoučiteľné, a preto je svet zaujímavý a stále nový. Len keby to vedeli ľudia vzájomne chápať a účinne si tolerovať a nie sa vyzabíjať, alebo aspoň tých druhých čo najúčinnejšie opľuť a dehonestovať! Príliš liberálni a príliš konzervatívni si kvetnato nadávajú a tí normálni, ktorí majú celkom iné starosti, len trpko a nechápavo krútia hlavou a opakovane vzdychajú: "Pane, zmiluj sa..."

Najťažší a najnepochopiteľnejší príkaz Krista je o tom, že treba milovať svojich nepriateľov. Ak sa ale nad tým lepšie zamyslíme, roztriedime si tých nepriateľov a neustále sa pýtame, čo by sme robili na ich mieste, naše čelo a občas aj situácia sa nakoniec vyjasnia. A keď sa aj nevyjasnia, niekedy práve ten očividný kontrast všetko vyrieši.

Je to záhadná veta, že treba, aby prichádzali aj pohoršenia a že sme napriek našej pevnej viere uvádzaní do pokušení, ale uvedomme si, nakoľko by všetko stratilo hlavu a pätu, keby to tak nebolo. Ľutujme a oplakávajme svoje hriechy, odpúšťajme aj cudzie previnenia a snažme sa ich naprávať, ale hlavne v tomto roku viery nepochybujme o tej toľkokrát osvedčenej Božej milosti.

::

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor.

Súvisiace články:

Rozhovor s autorom

Diskusné fórum: Vlado Gregor a Ján Maršálek