Líce a rub

Vlado Gregor

(Glosa Vlada Gregora)

Človek, a zvlášť muž, túži po veľkých výkonoch, či už fyzických alebo intelektuálnych. Časom a vďaka Bohu však väčšinou príde na to, že podstatné pre život a pre spásu je mať rád iných ľudí a rešpektovať ich takých akí sú.

Je iste dôležitá sloboda a možnosť rozvoja, aj možnosť konkurencie a prejavenia rôznych vynikajúcich vlastností a talentov. Totalita, či už náboženská alebo protináboženská, totiž kŕmi ľudí sladkými rečami a snaží sa im, možno aj s dobrými úmyslami, zabrániť v uplatňovaní tých vlastností, ktoré sú z jej pohľadu nebezpečné, resp. bezohľadné a môžu aj škodiť. Ľudská sloboda a neustále ochutnávanie zo stále nových stromov poznania zas vedú často k strate lásky, milosrdenstva a súcitu k tým, ktorí na také poznanie a výkony momentálne nemajú predpoklady.

Je ale potom rozdiel medzi diktatúrou, totalitou, svojvôľou, hlúposťou a manipuláciou náboženskou a ateistickou? Rozdiel je asi v tom, a ja to zažívam od detstva, že je dôležité rešpektovať niečo, čo funguje mimo nás, nezávisle od nás a čo stojí vysoko nad kapacitami nášho chápania a hocijakých našich mimoriadnych schopností. Ľudstvom vytvorené organizácie a koncepty sú stále logickejšie, technickejšie a výkonnejšie, ale nakoniec nemilosrdne zomelú menej schopných a menej šikovných.

Tí akoby múdri a stále múdrejší možno stále lepšie dokážu možnosti zlepšenia odhaľovať a využívať, ale vôbec nedokážu odhadnúť a rešpektovať ľudí, ktorí smerujú k dobrote, láskavosti, zmierlivosti a potrebe férovej dohody. A to sú schopnosti, ktoré sú často v rozpore s tými hoci aj zdanlivo nadľudskými výkonmi. Práve tieto nie ľahko určiteľné vlastnosti a motivácie rešpektujeme ako naozaj nadľudské a vskutku sväté. K takýmto vlastnostiam, ktoré sú nevyhnutnou korekciou predchádzajúcou katastrofám a apokalypsám, sa žiaľ dá dopracovať len za cenu utrpenia. Sú to ciele možno nelogické a nepochopiteľné, a tie obety a ústupky svätých ľudí nám pripadajú zbytočné, ale v Božích rukách majú zmysel a majú aj celkom konkrétny význam pre ľudstvo a jeho dejiny.

Pri obyčajnom ženskom vyšívaní vidíme pekný predok výšivky, ale nevidíme omnoho škaredší rub. To, aký je ten konečný produkt pekný a potešujúci, dokáže odhadnúť podľa rubu len ten, kto ho vytvára, teda tá osoba, ktorá sa nám podľa iných svojich vlastností môže zdať hlúpa a nedokonalá a my môžeme mať dojem, že všetko by sme dokázali lepšie ako ona. Ak ale nezvládame to konkrétne tvorenie, ktoré sa v tomto prípade nazýva obyčajným vyšívaním, nemôžeme jej konkurovať v odhade toho, ako pekne môže konkrétny a konečný produkt vyzerať.

Náš život je proces omnoho zložitejší ako raz a konečne naučená produkcia, ale môžeme mať dôveru, že stojí pri nás niekto, kto na tento proces dozerá, fandí nám, odmeňuje nás a občas aj nevyhnutne trestá. Hlavne tú pýchu...

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.