Sila príbehu, sila pravdy

Alexander Solženicyn: Jeden deň Ivana Denisoviča

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2011

Umeleckým stvárnením aj krátkeho časového úseku v živote človeka možno vyjadriť charakter doby a jej politického systému. Kto o tom pochybuje, nech si prečíta Jeden deň Ivana Denisoviča – novelu o pomeroch v sovietskych väzniciach a pracovných táboroch. Je to beletristické a pritom hlboko ľudské svedectvo o neľudskosti, brutalite, utrpení, ale aj solidarite a vôli prežiť.

Námet tejto Solženicynovej novely vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore počas zimy 1950 – 1951. Autor zakúsil gulag na vlastnej koži. A nielen to – prežil frontové boje, vyhnanstvo aj liečbu na onkológii. Ako sa vyjadril v jednom rozhovore, všade stretal ľudí, ktorí v čase skúšok reagovali veľmi rozdielne. Niektorí sa prejavili ako zbabelci či zradcovia, iní si zachovali dôstojnosť a vernosť svojmu presvedčeniu.

Ruský spisovateľ Alexander Isajevič Solženicyn sa narodil 11. decembra 1918 v Kislovodsku. Študoval na Rostovskej štátnej univerzite a stal sa učiteľom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny absolvoval vojenskú prípravu a slúžil ako dôstojník Červenej armády. Počas bojov v Nemecku bol sovietskymi bezpečnostnými orgánmi zatknutý a odsúdený za listy priateľovi, v ktorých sa kriticky vyjadril o niektorých Stalinových rozhodnutiach. Priamo z frontu ho deportovali do väzenia, na niekoľko rokov sa stal trestancom a vyhnancom.

Hneď ako mu to dovolili okolnosti, začal neúnavne písať. Rozhodol sa literárne spracovať obdobie komunistickej hrôzovlády v Rusku. Stovky a tisícky rukopisných strán schovával na rôznych miestach. Niekoľko rokov pracoval v ilegalite. Až po nástupe Chruščova k moci sa odhodlal ukázať svetu niečo zo svojej tvorby. Redakcii časopisu Novyj mir odovzdal Jeden deň Ivana Denisoviča. Novelu dovolili publikovať (čiastočne upravenú), a tak v roku 1962 vyšla najprv časopisecky a následne knižne v náklade niekoľko sto tisíc výtlačkov. Stretla sa s veľkým ohlasom.

Z neznámeho autora sa stal takpovediac zo dňa na deň slávny spisovateľ, ale netrvalo dlho a bol z neho spisovateľ prenasledovaný. Na čelo Sovietskeho zväzu po Chruščovovi nastúpil Brežnev. Solženicyna v roku 1974 zatkli (krátko predtým vyšlo vo Francúzsku jeho rozsiahle dielo Súostrovie Gulag) a vyhostili z krajiny. V exile žil až do roku 1994. Do vlasti sa vrátil až potom, keď ho zbavili obvinenia z vlastizrady a rehabilitovali. Zomrel 3. augusta 2008 vo veku 89 rokov.

V kontexte jeho monumentálneho spisovateľského diela tvorí novela o jednom dni trestanca Ivana Denisoviča Šuchova rozsahom síce malý, ale významný opus. Práve táto kniha uvoľnila ľady a spustila širokú diskusiu o skutočnom charaktere sovietskeho režimu. Slovenský preklad Oľgy Hirnerovej vychádza z necenzurovanej predlohy a zásluhou vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa dostáva k nášmu čitateľovi. K vydaniu mám jednu kritickú pripomienku: považujem za nenáležité uvádzať autorovo krstné meno v podobe „Alexandr“, pretože v našom jazykovom prostredí je zaužívaná (pri prekladoch z ruštiny) podoba „Alexander“.

Čo dodať? Solženicyn sa stal svetoznámym a oceňovaným autorom, ale za svojho života si aj mnoho vytrpel a prešiel zložitým osobným vývinom. Dlhý čas písal tajne a pod hrozbou trestu, úspech prišiel omnoho neskôr. Bol statočným a výrečným svedkom, vypovedajúcim o zločinoch komunizmu, o pravde, ktorá oslobodzuje... Na otázku, prečo dochádzalo za železnou oponou, zvlášť v Sovietskom zväze, k takému hroznému zaobchádzaniu s ľuďmi, pri istej príležitosti odpovedal: „Človek zabudol na Boha.“

::