A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali.
(Mt 2, 9-10)
Tá hviezda svieti stále. Ale niektorí ju nevidia alebo
nechcú vidieť. Tá hviezda ukazuje smer. Môže nás priviesť k dobrému cieľu,
ak ju budeme nasledovať.
V temnote sveta zažiarilo Svetlo, aby sme nemuseli
tápať a blúdiť. Niekto sa zaradoval, niekto sa zľakol. Po svete sa
potuluje nemálo herodesov, ale žijú tu aj dobrí, múdri králi – králi ducha.
Ježiš sa zjavil ako cesta, pravda a život. A my –
hoci slabí, nemotorní, ťarbaví, ustráchaní, ubolení, alebo nekriticky samoľúbi
a namyslení – máme ho nasledovať. Máme sa obrátiť, činiť pokánie a rozvinúť
svoje talenty až k hraniciam možností. Máme prejsť uchom ihly. S krížom
dôjsť do cieľa... Bohu nič nie je nemožné.
::
Užitočný odkaz: Liturgický kalendár.
::
Užitočný odkaz: Liturgický kalendár.
Dávno som nečítal o uchu ihly, až som si myslel, že tá debata je uzavretá...
OdpovedaťOdstrániťNaopak, tá debata je otvorená... Čo keby sme ju obohatili?
OdstrániťDebatovať o nekonečne možno nekonečne...
OdstrániťTo je pravda - o nekonečne by sme mohli debatovať do omrzenia, ale teraz mám na mysli ten konkrétny (silný a varovný) Ježišov výrok, zachytený v Biblii, ktorý možno chápať aj ako básnický obraz: o tom, ako ťava a boháč prejdú alebo neprejdú cez ucho ihly... Ale možno o tom napíšem článok. Vďaka za inšpiráciu.
OdstrániťJe to tak, ak človek prestane vnímať podobenstvá, dostane sa na scestie všednosti.
Odstrániť