Ako si udržať vieru

Vlado Gregor

(Úvaha Vlada Gregora)

NESŤAŽUJME SA STÁLE NA ZLÉ ČASY, RADŠEJ IM DAJME TROCHU LÁSKY, KRÁSY...

My ľudia často hľadáme chyby a trápnosti a doslova sa v nich vyžívame. Veď sa aj hovorí, že škodoradosť je najväčšia radosť... Nezdá sa vám, že niektorí ľudia, tí bystrejší a prešpekulovanejší, túto vlastnosť využívajú a občas aj zámerne štvú ostatných len preto, aby oni a ich dietky viac profitovali?

Sám robím v jednej „búde“ s cca 30 – 50 zamestnancami už tridsiaty rok a videl som za ten čas veľa hriechov a krívd. Ale treba zase povedať, že mnohé sa udiali nevyhnutne, neúmyselne a občas aj nevedomky. Komu by to pomohlo, keby som o tom začal vytrubovať do sveta? "Bože, odpusť im, lebo nevedia, čo činia..."

Podobné "psie kusy" sa vyskytujú vo všetkých organizáciách, spoločenstvách, diecézach a cirkvách, a to už od najstarších čias. Z histórie kresťanstva si stačí premeditovať List Jakuba o hlúpych hádkach, nezmyselných roztržkách a zlých jazykoch. A tiež o svätej trpezlivosti, neustálej modlitbe a pevnej viere v Božiu prozreteľnosť, ktorá časom veci napravuje.

Hovoril mi jeden môj vysokopostavený kamarát, pracujúci vo finančných kruhoch, že najviac ťažkostí a prekážok vzniká preto, lebo sa dopredu riešia problémy, ktoré ešte nenastali. Zaráža ma a je mi z toho nesmierne smutno, akí sú ľudia netrpezliví a jednoznační, bez láskavosti a zmyslu pre humor. Pritom celá Biblia tými charakteristikami až prekypuje, či už začneme prorokmi, Jóbom, Kazateľom, Kristovými podobenstvami a akoby podvratnými otázkami, alebo práve tým Listom Jakuba, ktorý sa tvári veľmi stroho a vážne, ale v jeho základe je láskavý a chápavý humor a aktuálne zhrnutie celého Kristovho učenia. Naozaj nechápem, prečo taký veľký a reformátorský duch ako Luther nazýval tento list slamenou epištolou. Možno práve preto, že veľa hovorí o poslušnosti, zodpovednosti, trpezlivosti a o hasení malých ohňov ako prevencii pred veľkými plameňmi.

My sa nesmieme báť pravdy a pravda nás naozaj vyslobodí. Nikdy ale osobne neútočme a vždy berme viac ohľad na ľudí ako na pravidlá. Zamyslime sa, milí moji, nad nesmierne hlbokým podobenstvom o nepoctivom správcovi, ktorého Pán predsa len pochválil. Pretože majetky sú dočasná vec a ani snaha o ich najlepšie spravovanie z nich neurobí všeliek a nikdy nezlyhávajúcu tržnú záchranu. Ak si zatvrdíme srdce pred ľuďmi kvôli hocijakému pánovi, zákonu a pravidlu, prestávame byť ľuďmi a stávame sa robotmi, prístrojmi na slepé plnenie príkazov, ktoré idú do slepých uličiek.

Ako som už viackrát spomínal, vždy ma v mojom filozofovaní povzbudzoval dobromyseľný úsmev Kazateľa, ktorý chváli chlapca, ktorý zachránil mesto, a nikto si už na tohto tichého dobrodincu nespomenie, ani ho nepochváli. Píšu sa všelijaké čierne knihy o Katolíckej cirkvi a hľadajú sa za všetkým zlé úmysly a zastarané a škodlivé názory. Milí moji, nie je to celkom tak a všetci tí veľkí a ešte väčší reformátori a kritici nakoniec dokázali spôsobiť ešte väčšie peklo, krutosť a beznádej. Jedna veľká pravda je tá, že každá heréza sa začína tým, že sa niekto začne cítiť lepší a svätejší od všetkých ostatných, a druhá je tá, že každá paranoja, teda mánia prenasledovania, sa začína tým, že začneme byť presvedčení, že všetci ostatní nám chcú zle. Týmto pokušeniam v rôznej miere podliehali a podliehajú všetci ľudia, vrátane apoštolov a aj ich najstatočnejších a najušľachtilejších nasledovníkov. Učí nás pokore a realizmu práve to, že občas ten prostý hriešnik a nepoctivec s láskavosťou v srdci dokáže tým najperfektnejším dať tvrdú a niekedy až humornú príučku.

Ateizmus často využíva ľudské trápenie a nezavinené bolesti ako argument proti Božej existencii, jeho prítomnosti v našich životoch a proti účinkovaniu Boha a jeho nasledovníkov v historických procesoch. Zamyslime sa však nad tým na spôsob toho Kazateľa, Jóba, Jakuba a mnohých iných verných a oddaných Božích svedkov. Ak by sme nemali bolesti a problémy, ale len dobroty a pohodlie, čím by sme sa líšili od poľnej buriny? Čo by liečili lekári, o čom by písali spisovatelia a čo by učili rôzni a preochotní učitelia? A koniec-koncov, aké nedokonalosti by odpúšťali tí rôzni pastieri, kňazi a rôzne požehnaní ľudia? Buďme teda skromní, trpezliví a zmierliví a verme, že náš Pán nám zošle dážď, úrodu a inú pomoc v ten pravý a naliehavý čas.

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.

::

PriestorNet :: niečo navyše.