Čítam, čítaš, čítame (7)

Anketa o knihách a čítaní

Odpovedá Jaroslav Janečka:

:: Ako vnímate problematiku literatúry a jej spoločenskej percepcie?

Odpoveď na prvú otázku je čiastočne uvedená v úvodnom texte ankety (Čítam, čítaš, čítame 1). Čítanie beletrie je pre mňa jednou z foriem úniku z ošúchanej reality všedného dňa do sveta predstavivosti a fantázie. Aj ja som si nejedenkrát kládol otázku, prečo dnešné deti čítajú menej ako moja generácia. Podľa mňa okrem iných lákadiel súčasnej doby svoj podiel viny majú rodičia i škola. Keď som bol malým chlapcom, bolo bežné, že nám rodičia na dobrú noc čítali rozprávky. Ktovie, koľko rodičov tak robí dnes...

Alebo škola. Stalo sa nám, že učiteľka nám počas bežnej vyučovacej hodiny prečítala úryvok z nejakej knižky, a tesne pred rozuzlením čítanie ukončila. Po skončení vyučovania veľa žiakov ozlomkrky utekalo do knižnice, aby si mohli úryvok dočítať alebo si zapožičať celú knihu. Druhý príklad. Mal som desať rokov, keď som si priniesol do školy napínavú rozprávku o zvieratkách. Chcel som sa podeliť o svoje dojmy so spolužiakmi. Keď triedna zbadala moju knižku, viete, čo urobila? Namiesto normálnej vyučovacej hodiny nám stihla celú knižku nahlas prečítať. Mala vynikajúci prednes, keď skončila, tak sme jej zatlieskali. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Čo myslíte, mohlo by sa niečo podobné stať aj dnes?

:: Čo pozoruhodné ste čítali, čítate, prípadne chcete čítať?

Nedávno som si druhýkrát prečítal knihu Orol pristál od Jacka Higginsa. Je to pútavé čítanie o pokuse o atentát na Churchilla. Ak vás zaujímajú tajomstvá druhej svetovej vojny, doporučujem prečítať. Momentálne som začal čítať knihu Korene (autor Alex Haley). Teším sa, lebo kniha má 701 strán.

:: Ktoré knihy vás zaujali?

Ktoré knihy ma zaujali? Odpoviem všeobecne. Skôr než začnem nejakú knihu čítať, nalistujem si poslednú stranu. Nie, nie, nechcem vedieť ako kniha dopadla. Zaujíma ma počet strán, aby som vedel, na ako dlho mi kniha vydrží. Čím viac strán, tým lepšie. Obľubujem aj viacdielne knihy, nerád sa lúčim s hlavnými postavami. Mám rád aj knihy, kde vystupujú tie isté postavy. Možno aj preto som si obľúbil detektíva Carellu zo známeho 87. revíru.

:: Máte svojich obľúbených autorov?

Obľúbených autorov mám veľa. Ale spomeniem iba dvoch: Jaroslav Foglar a Jack London. Keď som mal 25 rokov, bolo to v roku 1968, prvýkrát sa mi dostali do rúk knihy Jaroslava Foglara. Hltal som jednu jeho knižku za druhou. Vtedy som si pomyslel, že takto malo vyzerať moje detstvo. Jeho knihy verne zobrazovali môj nenaplnený detský sen. Alebo Jack London a jeho nenapodobiteľné príbehy z drsného severu.

Na záver malá príhoda. Vonku zúrila snehová metelica, všetci sedeli doma alebo cez oblok sledovali, čo sa to vonku deje. Vtedy som sa rozhodol opustiť teplo domova, dobre som sa obliekol a vybral som sa peši do Soblahova. Na začiatku dediny som odbočil doprava, na zdanlivo nekonečnú snehovú pláň, len tak naľahko, bez kompasu, bez jedla, iba s troškou čaju v malej termoske. Sám uprostred polí, pod nohami vŕzgajúci sneh, okolo mňa zúrila snehová metelica, žiadny horizont, žiadny oporný bod, jediné čo ma obklopovalo bola biela tma. Bolo mi jedno, ktorým smerom kráčam. Sneh zavial moje stopy, snehové vločky sa lepili na moje oblečenie, bol som celý biely, zdalo sa mi, že som úplne splynul s prírodou, že som jej súčasťou... Aj za takéto zážitky vďačím Jackovi Londonovi.

::

Autor odpovedí Jaroslav Janečka patrí k staršej generácii, je členom Literárneho klubu Omega v Trenčíne.

::

Predchádzajúca časť ankety: Čítam, čítaš, čítame (6).