Snažme sa veci najprv vnímať a sledovať, aby sme nemuseli viac búrať ako budovať

Vlado Gregor

(Úvaha Vlada Gregora)

Na predošlú úvahu som dostal ohlas, či nejde o defetizmus, rezignáciu na vyššie ideály a možno aj na žiarivú cestu k ďalšej konečnej dokonalosti. Už dlhšie mi poniektorí naznačujú aj to, či to kresťanstvo, ktoré propagujem, nie je len neproduktívnou útechou pre menej vzdelaných a jednoduchších.

Milí moji, slovenské príslovie hovorí, že každé teľa má svoj rozum. Darmo hovoríme o ideáloch demokracie, keď vidíme nenávisť, bonzovanie, profitovanie zo zákulisných kontaktov a bezočivé hranie sa na spravodlivosť.

To násilné a umelé zjednocovanie, ktoré sa teraz tzv. Európanom maľuje ako ďalší z ružových snov, a tzv. pozitívna diskriminácia povedú možno v bližšom čase, než si myslíme, k strašnému popáleniu a možno aj k zhoreniu nereálne budovaných štruktúr. Stavanie babylonskej veže nie je len historická poviedka, ale neustále sa opakujúci proces a občas ani nie na vyššej úrovni. Nemýľme si defetizmus so zdravým realizmom!

Budovanie chimér a utópií sa vyskytuje totiž aj v náboženstve. Celý liberalizmus západných teológov, či už katolíckych alebo protestantských, krachuje na tom, že títo vyberaní vzdelanci relativizujú hodnotu akejkoľvek viery. Ľudia ale potrebujú veriť tomu, že sa snažia a bojujú o niečo cenné a výnimočné. Vzniká tu neriešiteľný rozpor a ružové sny teológov zo šesťdesiatych rokov dostali ranu nielen pod pás, ale direkt do ksichtu. Prognózy skrátka nefungujú a bez poriadku, disciplíny a pevných zákonov a zásad nefunguje nič, počnúc rodinou. 

Nedajme sa mýliť rečami o bezuzdnej slobode a stále lepšej zábave bez akýchkoľvek zlých následkov. Takisto sa nedajme kŕmiť rečami o dokonalej spravodlivosti a požehnanej všeobecnej chudobe a rovnosti, ako ich hlásal husitizmus a iné blúznenia pred ním aj po ňom. Chudoba, zdržanlivosť a obetavosť sú dobré a chvályhodné, ak na ne máme a ak nejdú na úkor celej spoločnosti. Lebo ak budeme všetci rovnako chudobní a rovnako a kontrolovane šetriaci, z čoho sa bude tvoriť kapitál a reálne investície pre chod akejkoľvek spoločnosti?

Kristus nám hovorí, že chudobných vždy budeme mať medzi sebou, a Judáša, ktorý sa chcel hrať na najšľachetnejšieho zo šľachetných, evanjeliá otvorene nazvali zlodejom. Milí moji, nedajme sa znovu a znovu mýliť a opíjať rožkom, skrátka robiť zo seba ťažných volov a manipulovaných somárov. Takisto vy, ktorí sa považujete za inteligenciu, nestávajte sa užitočnými idiotmi, ako ich nazval Lenin. Služby takýchto kvázi-inteligentov bez reálneho pohľadu na život využívali chytráci a lovci v mútnych vodách dávno pred Leninom a budú aj po Leninovi.

Bez základnej solidarity a bez podpory charakterných neprežije ani rodina, ani národ a tobôž akékoľvek zoskupenie na vyššej úrovni. Neposmievajme sa ideálu večnej a Božej autority a nemenného zmyslu dejín. Pravidlá, desatorá, tradície a dogmy môžu byť napohľad smiešne a môžu mať kopu komplikovaných výnimiek a napadnuteľných zložitostí, ale bez snahy o ne, bez viery v ne a bez úcty k obradom a zvykom s nimi spojených, neprídeme k ničomu lepšiemu a zložitejšiemu, ale len k čoraz jednoduchšiemu chaosu a neporiadku.

Nezakončil som zvlášť pekne a zbožne, ale ako hovorí tá zastaraná, ale v mnohom stále aktuálna latinčina, sit venia verbo, tak prišlo slovo. Aj to je súčasť viery, zbožnosti a boja proti modloslužbe, aby sme si nezamieňali pium desiderium, teda zbožné želanie, za realizovateľnú skutočnosť. My veríme, že na počiatku bolo Slovo, ale nie také, ktoré nemalo zmysel a reálne uplatnenie.

25. 4. 2013

::

Autorom príspevku je stály spolupracovník PriestorNetu filozof a publicista Vlado Gregor .
::
Predošlá úvaha: Lietame v balóne...