Hlúposť pýchy

(Úvaha Vlada Gregora)

Ilustračná snímka:
Arpád Horváth

Trochu ostro som sa do tých mladých v minulej úvahe pustil, hoci iste za mnohé okolnosti, do ktorých boli hodení, nemôžu a iste o všetkom nakoniec rozhoduje dobrý úmysel. Všetci, nielen mladé kresťanské úderky, si musia dávať dobrý pozor, aby nešomrali na to, čo tu bolo, a pritom aby nerobili všetko preto, aby sa to vrátilo. Možno aj v horšom prevedení...

My sme samozrejme tiež zamladi boli naivnejší, ako sme teraz, ale boli sme skôr a bezprostrednejšie hodení do reality a konfrontovaní s menej manipulatívnou ideológiou ako dnešná tak trochu virtuálna mládež.

Ako často podotýkam, najhoršie je to čierno-biele videnie, ktoré robí svet zdanlivo jednoduchým a pochopiteľným na prvý pohľad, ale nakoniec vytvára len zložitosti a neuveriteľne absurdné kľučky.

Napríklad: Kolakovič bol dobrý, Tiso bol zlý, Slovenský štát bol zlý, Slovenské národné povstanie bolo dobré. Vôbec nebudem vnímať, že ten jezuita bol fantasta, ktorý neposlúchal ani vlastných predstavených a že len na naivnom a dobráckom Slovensku získal aký-taký úspech. Vôbec ma nebude zaujímať, že za tzv. národného povstania tu boli vraždení kňazi a že zahynulo o pár tisíc ľudí viac – ľudí, ktorí mohli žiť, vrátane židovských spolubratov... Takto by sa dalo pokračovať: Dubček bol dobrý, Husák bol zlý, každý komunista bol zlý, každý demokrat dobrý. Maďari a Poliaci sú vlastenci a patrioti, Slováci sú fašisti a šovinisti, Česi sú kultúrni, Slováci sú folklórna háveď a slama im trčí z uší aj topánok...

Skrátka, zvlášť u mladých bol vždy problém myslieť v alternatívach a kompromisoch a život im niekedy pripadá ako rozprávka. Za siedmimi horami a dolami to bolo a nie teraz sa niečo deje, ale vtedy, keď sa voda sypala a piesok sa lial. Hlavné, že sme hrdinovia a máme veľké vzory, nič to na tom, že tie naše veľké vzory plávali vo veľkom a egocentrickom nadoblačne a tí plahočiaci sa ľudia, každodenne odstraňujúci nejaké to blato a polievajúci dusivý prach, pre nich jednoducho neexistujú a neexistovali.

Všetko toto sa týka aj vnímania Krista ako osoby i jeho náuky. On nám hovorí, že rozhodujúce je to, čo robíme teraz a ako sa momentálne správame k ľuďom okolo seba. História existuje pre nás ľudí, ktorí sa vyvíjame, sme nedokonalí a čas je prostriedkom k našej konkrétnej realizácii a či len sebarealizácii. Ale u Boha je všetko tu a teraz, a tak chápme nielen našu minulosť a snívajme o budúcnosti, ale tak rozumejme aj prítomnosti a správajme sa podľa nej. A ak ju nechápeme, trénujme si radšej trpezlivosť a viac počúvajme ako rečnime. Nenadarmo máme dve uši a dve oči a len jeden jazyk.

Uvedomujme si aj to, že žiadna idea nestojí za to, aby sme kvôli nej robili zle aj tomu „najposlednejšiemu“ človeku, aby sme týmito ľuďmi manipulovali a obetovali ich, aby sme nimi pohŕdali a riskovali ich životy kvôli našim ambíciám a cieľom. Milí moji, oni majú svojho Zástancu a Záchrancu!

Preto tak často ľudí oslovujem „milí moji“, lebo si uvedomujem tú často neúmyselnú krutosť a sledujem tie často dobre myslené, ale nereálne experimenty, ktoré títo vzdelaní a pritom naivní skúšajú na tých prostejších a jednoduchších, ale často viac vidiacich a zažívajúcich.

Krista si ľudia pamätajú, lebo mal rád ľudí a oni mali radi jeho, nie kvôli zložitým a prešpekulovaným filozofiám ani kvôli hlásaniu svetlých a nereálnych cieľov. Milujme sa teda podľa jeho vzoru a vnímajme svet tak, ako ho vnímal on, teda zbytočne „nemachrujme“ a nevyťahujme sa ponad všetkých čo len trochu iných. Pýcha nie je len najväčší hriech, ale aj najväčšia a do neba volajúca hlúposť s nedozernými následkami.

Vlado Gregor

(7. 5. 2013)

::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.

::

Predchádzajúci autorov článok: Absolvujme prestížne školy, ale všímajme si aj to, čo ľudí bolí.