Vlado Gregor |
(Úvaha Vlada Gregora)
Je podstatnou otázkou pre náš praktický a denný, ale aj pre perspektívny a teoretický životný program, aby sme si vyjasnili, aké vzdelanie je pre nás dôležité a čo máme študovať a do akej miery, aby sme sami seba nepripravili o ten povestný zdravý sedliacky rozum.
Ako mnohí zbadali a poniektorí mi to aj vyčítajú, neriešim vo svojich
úvahách fenomenologické problémy typu: čo je to vlastne katolíctvo a čo treba
chápať pod pojmom Kristus. Ide mi o to, či treba vôbec veriť v Boha a či treba
nasledovať Ježišov príklad, alebo netreba. Pretože, ak sa na nejakom fóre
prestáva veriť v Boha, asi by sa nemalo nazývať teologické.
Stáva sa, že nejaká „superkresťanská“ alebo „supervzdelanecká“ skupina sa
rozpadne na dve časti, ktoré sa medzi sebou prestanú aj rozprávať. Tieto časti
sa potom ďalej hádajú a delia až donekonečna. To asi nie je to ovocie, podľa
ktorého by nás mali poznať. Je to aj dlhoročná historická skúsenosť, že po
nadšených revolucionároch, veľkých moralistoch a zásadových reformátoroch
prichádza potopa, alebo aspoň veľká spúšť. Táto hádavosť je o to menej
pochopiteľná aj preto, lebo je dosť logické, že keby mali všetci rovnaký názor,
asi by ten svet nebol vôbec zaujímavý.
Pri týchto "držiteľoch rána" je typické aj neustále podliehanie
pocitu výlučnosti a dôraz na výberovosť a tajnostkárstvo. Milí moji
extraordinárni, pracujem medzi ľuďmi, kde plat okolo 400 eur nie je žiadnou
výnimkou a pri tom pulte si všeličo vypočujem. Nepohŕdajme týmito ľuďmi „zo 4.
cenovej skupiny“, lebo často vedia o tom, ako to v živote chodí, podstatne viac
ako my, aj keď sa omnoho ťažšie vyjadrujú.
Aj v tom spočíva umenie nasledovať
Krista, aby sme dokázali vnímať týchto "ľudí z ulice", ako to dokázal
náš učiteľ a majster. Pretože nikdy nevieme, či sa na tej nezaistenej promenáde
neocitneme aj my a márne si budeme hľadať reálnych pomocníkov, ako si ich
dokázal nájsť ten nepoctivý správca, bezpochyby bezcharakternejší od nás, ale
milosrdnejší k tým, ktorí to viac potrebovali.
Taktiež by sme nemali podceňovať rozhovory vo dvojici a trojici, aj keď nie
sú také impozantné a výsledkovplné ako veľké konferencie, ani také efektné ako
do prasknutia nabité sály. Pretože ľudia sa otvárajú a zdôverujú s existenčnými
problémami práve v malom a dôvernom priestore. Tie pokušenia Krista na púšti
platia stále, len by sme ich vo svojom vnímaní a prežívaní mali sústavnejšie
aktualizovať.
K tým našim evanjeliovým povinnostiam a správnemu štýlu patrí aj hlbšie
chápanie pravidla, aby sme sa nestarali o zajtrajší deň, lebo každý deň má dosť
svojich starostí. Sv. František Salezský sa raz vyjadril, že mierou Božieho
riadenia v našom živote je dôvera, ktorú v toto riadenie máme. Môžem na svojom
živote potvrdiť, že to naozaj tak je. História sa nedá umelo urýchľovať a
nasilu tlačiť dopredu.
Je to azda strašná predstava a zaváňa to relativizmom, ale každý deň si
musíme namáhavo uvedomovať, nakoľko je ťažké zariaďovať si život tak, aby sme
priniesli čo najmenej škody sebe aj druhým a čo najviac radosti sebe aj druhým.
Treba sa iste snažiť o pevné a logické zákony a pravidlá, rozoberať aj
teoretické problémy a riešiť všetky možné odchýlky, ale reagovať musíme tu a
teraz, hic et nunc. A hlavne sa nesmieme izolovať, vylučovať sa z nehodnej
spoločnosti a tvoriť si vlastné a nafúknuté sféry a do prasknutia plné balóny
rôznych ušľachtilostí a dobrých úmyslov a výmyslov. Sú to domy postavené na
piesku, ktoré určite raz padnú a ich pád bude o to väčší, o koľko príde neskôr
a o koľko viac námahy sme do stavania tých apartmánov investovali.
Je to možno z mojej strany trpká reč pre tých, ktorí majú život sladší a
zaistenejší od tej možno aj 99 percentnej plebejskej väčšiny, ale možno je to
odo mňa aj trochu modernizované povzbudenie tým, ktorí sa namáhajú a sú
preťažení. Psychologickejšie povedané, dostali sa do bezvýchodiskovej situácie,
a ľudovo povedané, nevedia kam z konopí. Ak nebudeme túto devastovanú väčšinu
vnímať, dostaneme sa do takých situácií aj my a ak sa k tej mase nedokážeme ani
v budúcnosti znížiť, bude smerovať do katastrofy aj celý stále globálnejší a
stále prepojenejší svet.
(Napísané 8. 6. 2013)
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.