O zbierke Priečny rez

Ján Maršálek: Priečny rez

Vydavateľstvo Post Scriptum 2012

Ján Maršálek sa narodil 1. februára 1965 v Trenčíne. Píše hlavne poéziu, ale venuje sa aj literárnej kritike a publicistike. Popri knižných vydaniach svoje práce publikoval vo viacerých zborníkoch a periodikách (Knižná revue, Kultúra, Literárny týždenník, Slovenské pohľady a iné), publikuje aj na internete. Doteraz vydal tieto knihy básní: Finta v žite (spolu s Petrom Chorvátom), Cesta z kruhu, Medzi nami a Privolávanie rána.

Autorova piata zbierka básní prináša prierez tvorbou z posledných rokov, ale i návraty k starším básňam, čo možno vnímať ako prejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby a kontinuity hodnotových východísk.

V knižke nachádzame vyvážený celok lyrických reflexií vnútorných zážitkov a vnímania okolitého sveta so silným meditatívnym akcentom i poukazom na transcendentné polohy bytia. Tradičné poetické formy autor oživuje drobnými útvarmi, sčasti inšpirovanými východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei, a troma rozsiahlejšími kompozíciami. Dielo uzatvára krátkym esejistickým textom  Božský rez, ktorý poukazuje na autorove inšpiračné zdroje i básnické smerovanie.

Na prebale knihy píše o Maršálkovej poézii Peter Chorvát: „Človeku sa môže zdať, že sa s ním autor iba hrá, no je to „hra naozaj“, a preto sme odkázaní „prekladať“ si verše a básne do svojej reči, pátrať po ich zmysle a neustále si onen zmysel uvedomovať. Pre básne Jána Maršálka je to príznačné a podstatné, až vlastné. Kvadratúrna citlivosť, s ktorou pristupuje k písaniu a k básni, je obdobná citlivosti, s akou potom básne pristupujú k nám. Kvadratúra časokruhu zostáva nevyriešená, lebo je riešiteľná len „mimo rýmov“, mimo času a mimo priestoru. Mimo všetkého, čo máme k dispozícii. Majúc toto na pamäti, dozrievame na svoje korene.“

Knižné vydanie Priečneho rezu je doplnené vlastnými ilustráciami autora, ktoré približujú ústredný motív celého súboru: priečny rez tvorbou, životom a ľudským údelom, ktorý sa realizuje v časopriestore, ale zároveň presahuje do večnosti.

(Post Scriptum)