Sú v živote zázraky, alebo existuje len logika?

STAT CRUX DUM VOLVITUR ORBIS!

KRÍŽ STOJÍ, AJ KEĎ SA SVET HÝBE!

Vlado Gregor

(Úvaha Vlada Gregora)

Predošlú  úvahu som ako obyčajne písal nadránom a hovoril som si, aký má hlúpy dátum, veď 6. 8. sa nič neudialo, čo by s danou témou, teda s katastrofami, súviselo. Zapnem ale o piatej rádio a hovoria tam, že je 6. 8., teda 68. výročie zhodenia atómovej bomby na Hirošimu a Deň boja proti zbraniam hromadného ničenia. Takéto „náhodičky“ sa mi pri tvorbe stávajú často; píšem inokedy o Stalinovi, zapnem rádio a dozviem sa, že je práve výročie jeho smrti.

Je samozrejmé, že takéto udalosti nie sú objektívne a exaktne skúmateľné a nemôžeme nimi argumentovať v serióznej vedeckej diskusii. Aj tak má ale človek až neodbytný pocit, že popri tých dejinách, v ktorých sa hľadá logika, príčinnosť a časová následnosť, prebiehajú aj iné dejiny, ktoré môžeme vnímať prostredníctvom ľudských osudov a kde sa jedinečné javy, ba nebojím sa povedať zázraky, naozaj vyskytujú.

Môžeme tieto často nádherné súvislosti a tušenia vnímať nielen cez fenomén Krista, prorokov a svätcov, kde sa skutočne vyskytujú jedinečné javy, pri ktorých slovo, alebo príbeh, dokážu meniť dejiny a smerovanie sveta. Sú to často pocity, ktoré Rudolf Otto nazýva "mysterium tremendum et fascinans" a občas tieto zážitky naozaj nami zatrasú a fascinujú nás. Nevyskytujú sa však len v dejinnom procese, ale aj v bežnom a osobnom živote; napríklad, keď som po otcovej smrti našiel v jeho šuplíku  básne, ktoré predikujú nielen kvantum mojich filozofických úvah, ale doslova môj osud. Jung a Grof hovoria o takýchto prípadoch a nečakaných a evidentne nenáhodných udalostiach ako o synchronicitách, ako o niečom, čo porušuje kauzalitu a časovú následnosť.

Nikdy som nemal rád fantazmagórie, nepodložené tvrdenia a násilné senzácie, ale ak sa zamyslíme nad tou základnou filozofickou otázkou "prečo je tu niečo a nie nič" a ako je možné, že to tak dlho drží pokope a vyvíja sa určitým smerom, napadne nám, že minimálne pri tom stvorení nejaké narušenie kauzality a logiky nastalo.

Znejú mnohým zastaralo a nevedecky také neurčité definície, akože vesmír je udržovaný Božím dychom, ale ak vezmeme do úvahy možnosť Boha a či vesmírneho Vedomia, objasní nám to mnohé dejinné a aj osobné záhady, alebo minimálne nám to načrtne nejakú hmlistú štruktúru, na ktorej sa ale naozaj dá občas aj celkom pevne stavať. Doba je stále modernejšia a vedeckejšia a aj naša viera celkom logicky nadobúda nové dimenzie a mení sa spôsob nášho vyjadrovania. Je mi niekedy smutno, že oficiálne náboženstvo akoby tieto procesy nebralo do úvahy.

Skúmame dejiny, hľadáme vlastné sebavedomie, vyrábame si hrdinov, hádame sa, kto bol významnejší a hodnotnejší, či solúnski bratia alebo Svätopluk, na ktorého tradíciu nadväzovala aj česká, aj uhorská štátnosť. Ako ale naznačujem v tejto úvahe, možno treba dejiny a vôbec život a svet chápať celkom ináč, nie homérsky a hérojsky, ale kristovsky a pokorne.

Možno bol najväčším hrdinom našich prazákladov práve ten staroslovenský roľník a či remeselník, ktorý tvrdo pracoval od svitu do mrku a od výplaty k výplate. Vlastne, čo to trepem, veď v tých časoch ešte pravidelné výplaty neexistovali, o dôchodkoch ani nehovoriac... My sa totiž tvárime ako veľkí kresťania, ale slová o tom, že sú blahoslavení chudobní, hladní, smädní, trpiaci a plačúci, akoby nám nič, ale vôbec nič nehovorili.

(Napísané 8. 8. 2013)

::

Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor.

Prečítať si môžete aj rozhovor s autorom.