Alexander Solženicyn:
Matrionina chalupa
Bratislava, Slovenský
spisovateľ 1966
Vydanie (v edícii
Spoločnosť priateľov krásnych kníh) obsahuje štyri prózy:
Jeden deň Ivana
Denisoviča, Matrionina chalupa, Príbeh na stanici Krečetovka, Vo vyššom záujme.
Jeden deň Ivana
Denisoviča
Solženicynova novela o jednom
dni trestanca Ivana Denisoviča Šuchova patrí k najznámejším dielam
svetovej literatúry 20. storočia. Je umelecky pôsobivým svedectvom o zločinnom
charaktere komunistického systému a osobitne stalinizmu. Vydanie novely,
schválené Chruščovom a umožnené krátkym politickým uvoľnením po Stalinovej
smrti (v časopise Novyj mir č. 11/1962 a vzápätí knižne), spôsobilo
rozruch a spustilo širokú diskusiu o skutočných pomeroch v Sovietskom
zväze.
Ale netrvalo dlho a predstavitelia
režimu vyhlásili dielo za škodlivé a usúdili, že jeho publikovanie bolo
omylom. Dalo sa to čakať, lebo tento text mal účinok míny. Autor v ňom načrtol
príbeh jednoduchého Ivana, obyčajného nevinne trpiaceho človeka, jedného z mnohých;
podal literárne svedectvo o neľudskosti, brutalite, utrpení, ale aj
solidarite a vôli prežiť – a pravda ukázala svoju silu.
Matrionina chalupa
Prózu Matrionina chalupa
možno z hľadiska žánrovej špecifikácie označiť za krátku novelu. Jej dej
sa odohráva v päťdesiatych rokoch minulého storočia na ruskom vidieku. Rozprávačom
je človek (podobajúci sa svojím životným príbehom autorovi), ktorý si po
návrate z väzenia a vyhnanstva našiel miesto učiteľa v zapadnutej
dedinke. Po dlhom čase núteného pobytu inde túžil „zahrabať sa a stratiť v srdci
Ruska“, a tak sa ocitol ako podnájomník v skromnej chalupe Matriony
Vasilievny.
Dielo vypovedá – akoby mimochodom,
v druhom pláne, pritom presvedčivo – o pomeroch vo vtedajšom Rusku
(Sovietskom zväze), ale zameriava sa hlavne na postavu Matriony – nepochopenú a opustenú,
ale nie nešťastnú, obetavú a svojím spôsobom hrdinskú ženu: „Všetci sme
žili vedľa nej a nepochopili sme, že práve ona je ten jeden spravodlivý,
bez ktorého, ako vraví príslovie, neobstojí dedina. Ani mesto. Ani celá naša
zem.“
Príbeh na stanici
Krečetovka
Poviedka zachytáva
atmosféru vojnovej jesene 1941 v ruskom zázemí. Nemci postupovali, vládla
neistota: „Podľa správ informačnej kancelárie sa frontová línia určiť nedala...“
Na pozadí rozhárajúcej sa
vojny autor vykresľuje portrét poručíka Zotova – naivného dobráka, ktorý slepo
verí komunistickému režimu a v túžbe slúžiť mu začína strácať zmysel
pre realitu. Netrápi ho osud ženy, ktorá zostala s nenarodeným dieťaťom na
druhej strane frontu, ťaží ho „desivo nepochopiteľný priebeh vojny“. Prestalo mu
záležať na vlastnom živote: „Jeho nepatrný život mal zmysel len potiaľ, pokiaľ
mohol byť užitočný revolúcii. Ale márne sa žiadal do prvej línie – ostal trčať
na veliteľstve dráhy.“
Čitateľ sa napriek možným
očakávaniam nedočká veľkého dejového zvratu, mimoriadnej drámy ani prekvapivej
pointy. Život väčšiny z nás plynie ako rieka, zväčša (navonok) pokojne. Najväčšie,
najsilnejšie víry bývajú pod hladinou, bolesť vrastá dovnútra a to hlavné
je ukryté v duši.
Vo vyššom záujme
Novela s názvom Vo vyššom
záujme potvrdzuje autorovo zameranie na človeka, na súvzťažnosť jeho vnútorného
života, hľadania integrity a vzťahu k okoliu.
Solženicynovi nejde o estétstvo,
je spisovateľom-filozofom, ktorý chce podať svedectvo o pravde. Prostredníctvom
svojho diela poukazuje na falošnosť, ziskuchtivosť, nespravodlivosť, ako na aj
ich nositeľov, a zároveň vyzdvihuje tých, čo sa dokážu zlu (okolo seba i v sebe)
vzoprieť. V tomto rámci môže aj všedná téma, všedný problém zarezonovať,
umelecky zapôsobiť a vyvolať odozvu. Solženicynov tvorivý akt má silný
mravný rozmer.
::
Súvisiace:
Vďaka za pôsobivé priblíženie. Čítal som toto druhé vydanie z roku 1966 (11 tis. výtlačkov). Je dobré, pripomínať si takéto knihy, nie pre živenie nenávisti, ale pre poučenie a zovšeobecnenie, kam až môže dospieť spoločnosť v núdzi. Nepíšem, že v totalite, lebo je jasné, že aj núdza, kríza vzťahov a morálky môže končiť v totalite.
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím - dobrá literatúra nestarne. Čítať iba súčasnú produkciu by bolo veľmi nedostatočné...
Odstrániť::
Aj skúsený, pravidelný, starší čitateľ má stále čo objavovať. Priestor literatúry je rozľahlý.
Solženicyna som pre seba objavil len nedávno. Samozrejme, aj predtým som o ňom vedel, čosi aj o jeho tvorbe, ale až teraz som pristúpil k poctivému čítaniu.
Zaťažkávacou skúškou bolo Súostrovie Gulag (tri zväzky, dohromady asi 1 200 strán väčšieho formátu), no oplatilo sa! Teraz mám rozčítanú jeho Autobiografiu.
::
Mimochodom, ďakujem za spresnenie: áno, ide o druhé vydanie; kúpil som ho v antikvariáte, mierne poškodené - možno to vidno aj na reprodukcii obálky.