(Úvaha Vlada Gregora)
Vlado Gregor |
Nijako nemôže fungovať ani kresťanská viera, ak sa umelo vytvára v komunikácii diera
Myslenie vždy bolelo a
premýšľajúci ľudia boli vždy na ťarchu každej etablovanej a ustálenej
organizácii, či už štátnej alebo náboženskej. Je faktom, že ľudia hľadajú pevné
zásady, katechizmové pravdy, možnosť zázrakov a pevnú disciplínu, ktorá umožní
práve ich skupine prežiť, bez veľkého ohľadu na ostatných, ktorí sa už medzi
nich nezmestia. Je ale takéto úmyselné zdisciplinovanie a s tým spojené
utajovanie a zjednodušovanie aj budúcnosťou Kristovej náuky? Veď jeho učenie
hlása zodpovednosť za ľudí a priamu reč voči akémukoľvek útlaku a násiliu,
a to aj v myslení a vyjadrovaní.
Systém dvoch
cirkví, jednej akademickej a vzdelanej , kde sa rozmýšľa, diskutuje a tvorí,
a druhej ľudovej a nekritickej, kde sa len verí, poslúcha a platí, je v tejto
dobe všeobecne prístupného vzdelania a všemožných foriem komunikácie jednoducho
neudržateľný. Viera, svätosť a poslušnosť nemôžu vylučovať diskusiu, slobodu a
rozmýšľanie. Organizácia, ktorá by išla týmto smerom sa buď stane sektou a
dostane sa na perifériu, alebo sa stane zbytočnou prisluhovačkou svetských,
mocenských a finančných kruhov. To je tá najhoršia profanácia Kristovej zvesti
ku ktorej, žiaľbohu, opakovane prichádza.
Existuje násilie
ekonomické a existuje násilie mimoekonomické, nadvláda ideológie, ktorá občas hlása
aj správne zásady a snaží sa ich aj dodržiavať. Je smutné, že hoci sa týmto
spôso-bom často dosiahne náprava ekonomických krívd a ideové zásady môžu byť
účinnou brzdou neskutočnej ľudskej „nenažranosti“, prichádza časom a pravidelne
k tomu, že sa to mimoekonomické násilie stane horším diktátom, ako bolo to
ekonomické a všetko nakoniec prestane fungovať. Vzniká a generuje sa postupne a
nevyhnutne všeobecné znechutenie a beznádej tvorivých a aktívnych ľudí. Zažili
sme to za takzvaného reálneho socializmu a diktát reálneho globalizmu postupuje
rovnakým smerom.
Práve kresťanstvo s
Kristovým programom zodpovednosti za chudobných a hlásaním ohľaduplnej úprimnosti
a užitočnej nezištnosti by mohlo a malo byť regulátorom, ktorý dokáže ľudskú
spoločnosť poľudštiť viac ako všetky ostatné ideologické snahy a nereálne a veľkohubé
programy. Kristus totiž na svojej koži v plnej miere zakúšal nespravodlivosť, a
to od narodenia až po smrť. Preto vie, aké je ťažké tento stav vylepšovať. Jeho
zásady a rady isto platia aj v modernej spoločnosti, ba možno je ešte
akútnejšie a potrebnejšie sa nimi riadiť.
Je ale smutné, že tieto snahy často vedú k vylučovaniu konkrétnych snaživcov
z oficiálnych zoskupení, štruktúr a denominácií, k zhoršeniu ich
materiálnej existencie a občas aj k ohrozeniu života. To malé stádo sa
vyskytuje vo všetkých vrstvách a vyznaniach a vo všetkých je snaha ho
zredukovať, eliminovať a odstraňovať – či už verejne a nápadne, alebo
rafinovane a nenápadne.
Je mi jasné, že
kresťanstvo si predovšetkým musí vyjasniť a aktualizovať svoje východiská a
programy a postaviť sa čelom k realite a výzvam moderného sveta. Konkrétnu
realizáciu mnou načrtnutých východísk nechávam na praktickejších, šikovnejších,
povolanejších a zodpovednejších. Vyžaduje si to samozrejme veľkú opatrnosť a
trpezlivosť, pretože ľudské dobro a zlo sú prepletené oveľa viac a zložitejšie,
ako sa nám zdá na prvý pohľad.
Pokušenie manicheizmu,
roztínania gordických uzlov a bezhlavého vytrhávania kúkoľa nesie so sebou neuveriteľné
a kruté trápenia. V histórii sme si neraz overili, že najviac problémov a nešťastí
neprináša pochybovanie a skepsa, ale fanatizmus a intelektuálna lenivosť maskovaná
za podriadenie sa nepopierateľnej a nekritizovateľnej pravde. Apokalypsy a
rôzne hrôzy sa teda stále opakujú a poučenia a zdokonalenia sa tvoria potichu a
v skromnosti prostredníctvom tých trpiacich , plačúcich , posledných a hlavne
pokorných. Všímajme si a počúvajme týchto nevypočutých a zámerne
umlčiavaných a menej svoje chiméry, či už tie pestrofarebné a manipulatívne,
alebo tie takmer dokonalo čierno-biele, ktoré imponujú svojou jednoznačnosťou.
Trochu viac skromnosti a
viac ocenenia nielen Boha, ale aj toho úbohého človeka prajem na záver hlavne
vám, milí doslovní a dokonalí vykladači a zákonníci!
(Napísané 22. 8. 2013)
::
Autorom príspevku je filozof a publicista Vlado Gregor.
::
Predchádzajúci článok autora:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.