Alexander Solženicyn:
Rakovina
Bratislava, Tatran 1991
Dejiskom románu je
onkologická klinika v hlavnom meste jednej zo stredoázijských sovietskych
republík (Uzbekistan). Stretávajú sa tu zväčša nedobrovoľne ľudia rôznych
pováh, záujmov i rozdielneho sociálneho postavenia. Pomerne presne možno
určiť aj čas deja – predjarie roku 1955.
V jednom časopriestorovom
bode sa pretínajú rozmanité osudy a životné príbehy zainteresovaných:
pacientov a ich príbuzných, ale aj zamestnancov nemocnice. Autor majstrovsky
vykresľuje, využívajúc retrospektívu, životné cesty jednotlivých protagonistov.
Z množiny postáv sa postupne dostáva do popredia jeden z pacientov – bývalý väzeň, vyhnanec Kostoglotov – mladý muž, ktorý napriek svojmu ťažkému údelu neprestáva túžiť po láske, po niečom peknom, čo by naplnilo jeho dušu. Oproti nemu vystupuje postava bezcharakterného chamtivca, karieristu a udavača Rusanova.
V tieni rakoviny sa
nedá nemyslieť na smrť. Ťažká choroba človeku zacloní celý svet – na jednej
strane sa ocitne iba on sám, všetko ostatné ostáva „na druhej strane nádoru“
(s. 18). Niekomu je ľúto samého seba, niekto sa utiahne, iný začne kričať a obviňovať
všetko a všetkých. Oleg Kostoglotov sa zoči-voči smrti chcel dotknúť
čohosi čistého, stáleho, ale nevedel, kde to nájsť...
V naznačenom kontexte
sa prirodzene otvára otázka zmyslu života. Solženicyn preferuje tradičné
hodnoty, pričom jeho dielo nestráca nič z umeleckej sily a presvedčivosti.
Ide o to „ukázať svetu takú spoločnosť, kde všetky vzťahy, dôvody a zákony
budú vyplývať z mravnosti“ (s. 375). Záleží na tom, aby sa nám podarilo „uchovať
si neskalený, neporušený, nepoškvrnený ten obraz večnosti, ktorý má každý v sebe
zasiaty“ (s. 364).
Solženicynov román
Rakovina zaujme svojou formálnou stavbou, emocionalitou, no hlavne myšlienkovou
hĺbkou a etickou naliehavosťou. Má nadčasový, všeľudský rozmer, popritom
zachytáva konkrétny dejinný úsek, historickú skúsenosť, ktorá je blízka aj
slovenskému čitateľovi.
::
Súvisiace články:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.