Falošná tolerancia

(Z Pisárovho glosára)

O súčasnom zameraní väčšiny masmédií svedčí aj téma jednej televíznej diskusnej relácie: živím sa svojím telom. Logickým vyústením tohto trendu budú témy ako napríklad „živím sa krádežami“, alebo „zabil som človeka“.

V spomínanej relácii sa o údajne najstaršom remesle hovorilo tak, akoby šlo o niečo normálne, čo si zaslúži pochopenie či aspoň bezbrehé tolerovanie; akoby ani nezáležalo na tom, akým spôsobom sa človek živí, akoby všetko bolo len otázkou osobného (prípadne väčšinového) názoru a vkusu.

Ľudia z okraja spoločnosti, všelijako vyšinutí, ba i ľudia páchajúci trestnú činnosť dostávajú už celkom bežne mediálny priestor a možnosť šíriť svoje choré a škodlivé názory. Navodzuje sa dojem, že je to oprávnené (demokratické!), len my sme málo tolerantní.

Predkladanie negatívnych vzorov však devastuje naše spoločenské a kultúrne prostredie –  stačí vari spomenúť preukázateľne škodlivý vplyv takto orientovaných televíznych programov na deti. Stierajú sa rozdiely medzi dobrým a zlým, vysokým a nízkym.

Všeobecne prijímané vzorce správania sú deformované diktátom falošnej tolerancie a slobody bez zodpovednosti. Nečudo, že napríklad aj niektorí veľkopodvodníci, sektárski fanatici alebo trestanci sú autormi úspešných bestsellerov. A obalamutené masy sa tešia z prívalu čoraz zaujímavejších tém… Kam nás to dovedie?

::

Bohdan Pisár glosuje: Nabudúce o bludných cestách umenia.

::

PriestorNet: niečo navyše.