(Úvaha Vlada Gregora)
|
Foto: JM - priestornet.com |
Bol som teraz na služobnej ceste po
pražských knižniciach a až v tejto bratskej stovežatej Prahe som si
naplno uvedomil obrovskú integračnú silu katolicizmu. Keď si človek prezerá tie
obrovské priestory jezuitského Klementina, terajšej Národnej knižnice Českej
republiky, a keď sa namáhavo pretláča cez dav ľudí na impozantnej kamennej
stavbe gotického Karlovho mosta s jeho barokovou výzdobou, tak si doslova
navidomoči predstaví počiatky globalizácie a pochopí začiatky smerovania
k jednému ovčincu. V tej tlačenici uši počujú nielen všetky európske
jazyky, ale aj čínštinu a japončinu, a oči vidia všetky farby
ľudstva.
Zároveň si však, aj na príklade
českej histórie, človek uvedomí, nakoľko malý je krok od integrácie
a duchovného spoločenstva k dezintegrácii a rozvratu. Keď
Kristus hovoril, že neprináša na svet pokoj, ale oheň a meč, neustále
spory aj medzi najbližšími, dobre vedel, čo nám chce povedať.
K jednote je ťažká cesta aj
v rámci rodiny, zvlášť keď nastanú nepriaznivé pomery. Smutné je, že si
tie zlé pomery, asi „vďaka“ genetickému sklonu k nezmyselnému
škatuľkovaniu ľudí a ešte k nezmyselnejším hádkam a sporom,
často sami vytvárame, vedeckejšie povedané generujeme.
Takisto si človek v tom
historickom centre plnom nádherných chrámov, farbisto uvedomí, nakoľko reálnym
a konkrétnym faktorom je sila slova a ideálu, nech to tí pozivitisti,
logici a hľadači absurdity dogiem akokoľvek nepopierateľne popierajú.
Len tak mimochodom som si spomenul
na to, že aj môj nedávno zosnulý otec sa podieľal na výstavbe Prahy. Ako
príslušník Pomocných technických práporov staval síce nie chrám, ale hotel
s pekným názvom Interkontinental.
Aj na budovateľskom komunizme, aj
na rigidnej forme katolicizmu si teda človek môže overiť, že akýkoľvek rozlet,
nadšenie a opojný pocit sily potrebujú aj korektúry, a v tom
vidím silu a potrebu rôznych protestantov, protestantizmov a ešte
rôznejších a inakších odchýlok. Brzdy sú takisto dôležité ako
rýchlostná páka.
Je možné, že integračná sila
katolicizmu sa zvlášť prejavuje v osudoch malých národov, obklopených
často rádovo silnejšími ríšami, a to platí nielen pre Čechy, Moravu
a Slovensko, ale aj pre omnoho väčšie Poľsko. Historia est magistra vitae –
teda poctivé skúmanie histórie nás učí správnemu poznaniu a odstraňovaniu
fanatizmu. Na osudoch národov je to zvlášť dobre poznať...
Je teda na jednej strane smutné, že
ľudstvo ako celok a jednotlivci a malé kolektívy osobitne, robia stále tie
isté omyly, ale už veselšie je to, že každej generácii a každému
jednotlivcovi je dovolené a dopriate budovať si za cenu vlastných omylov
vždy novú a osobitnú cestu k stále produktívnejšiemu zmiereniu,
vzájomnej láske a pokoju.
|
Vlado Gregor |
DEO GRATIAS! VĎAKA
BOHU!
(Napísané 7. 10. 2013)
::
Dve pripomienky:
OdpovedaťOdstrániť1. Treba rozlišovať medzi globalizáciou a integráciou (smerovaním k jednému ovčincu) - už preto, lebo tieto pojmy majú v mysliach väčšiny dosť rozdielny význam.
2. Áno, korektúry sú potrebné. Ale práve história nás učí, že fanatizmom trpia zväčša tí "protestanti" a revolucionári, nie katolíci.