Proti pýche

Vlado Gregor

(Úvaha Vlada Gregora)

Ľudia vo všeobecnosti majú sklon vyhľadávať vzory a hrdinov, nasledovať impozantné osobnosti a veriť v zázraky a konečné učenia, večné dogmy a zaručené recepty. Som presvedčený, že celý život, smrť, vzkriesenie a neustále pôsobenie Ježiša Krista je niečím, čo smeruje proti vyššie vymenovanému. On celým svojím životom a príkladom dával najavo, že hodnota človeka nespočíva v jeho výkonoch, v akejsi supermorálke alebo okázalom mučeníctve, ale že je hodnotou sám osebe.

Mnoho ľudí chce často úprimne nasledovať veľké vzory, šľachetných a neprekonateľných predchodcov, nejaké tie absolútne talenty z minulých zlatých vekov. Nie, moji milí, to je falošná a zdanlivá, aj keď niekedy len naivne pomýlená akoby pokora. Nie je to nasledovanie Krista, ale jeho najväčších protivníkov farizejov; a skutočne aj malé množstvo kvasu farizejov a zákonníkov zničí chutný chlieb.

My sa niekedy naháňame za nejakou askézou, sebazapieraním a výkonmi a vyžadujeme nadmernú úctu pre svoje zbožňované vzory a talenty. Nemýľte sa, moji drahí a vynikajúci. My sa nebudeme zodpovedať z rozvíjania cudzích vzorov a talentov, ale z rozvíjania tých talentov, ktoré sme my dostali od Boha do vienka. Musíme si pestovať úctu k sebe a k tomu poslaniu, ktoré nám náš Stvoriteľ a Udržiavateľ predurčil. V tomto zmysle má pojem predurčenie zmysel a nie v našom špekulovaní  o tom, kto, akí a koľkí sú tí predurčení, vyvolení a spasení.

Vo vesmíre každý atóm a každá snehová vločka sú trochu iné a jedinečné, a ak by aj boli rovnaké, ich vzťahy k okoliu sú osobitné a originálne. Nehovorím to teraz preto, aby sme si o svojom osude a poslaní niečo namýšľali, ale aby sme si uvedomili osobitnú cenu, ktorú máme práve my a naše talenty v Božích očiach.

Isteže sme hriešni a možno aj nepokorní, ale keď dokážeme dodávať radosť druhým, môžeme dúfať, že sme naplnili svoje poslanie na tejto stredne veľkej planéte a v tom našom malom okolí, na ktoré sme mali vo svojom živote vplyv.

Je možno dobré, keď sa nám pri našich snaženiach podarí byť svätý – presvätý a ešte ináč perfektný, čistý a dokonalý, ale nemôžeme vychádzať z týchto cieľov, ale z toho, aby sme mali radi ľudí a aby oni mali radi nás, akí sme, teda hriešni a nedokonalí. Pretože veľkým hriechom je niekedy aj pýcha na svoje mimoriadne vlastnosti a neutíchajúcu a dokonalú svätosť a perfektnosť.

My všetci sme boli hodení do určitého osobitného sveta, naše okolie a naše poznanie nie sú v žiadnom prípade rovnaké a naším určením v tejto pre každého zvláštnej rozprávkovej ríši je to, aby sme svoj originálny život prežili každý čo najplnšie. Ale nie, aby sme tu stvárali akrobatické morálne výkony a boli objektom obdivu mnohých, ale aby sme čo najviac ľuďom okolo seba, teda tým našim povestným blížnym, urobili radosť, vrátane seba samého.

Pretože: „Sám sebe robí dobre človek dobrosrdečný...“ (Prís 11, 17). Ale asi lepšie ako naháňať definície a formulácie je všímať si ľudí okolo seba a pomáhať im rozjasniť a rozveseliť zrak. Trojjediný Bože, buď nám v tomto smere milostivý!

(Napísané 13. 10. 2013)

::

Autorom príspevku je Vlado Gregor.