Arpád Horváth |
Tvorím, keď ma rozohreje inšpirácia...
Rozhovor
s výtvarníkom
a dlhoročným pedagógom
Arpádom Horváthom
JM: Pán Horváth,
priblížte, prosím, čitateľom PriestorNetu svoju doterajšiu životnú cestu. Kto
vás najviac ovplyvnil? Čo vás formovalo?
A. Horváth: Narodil som sa v roku 1938 v
Levároch (okres Revúca). Pochádzam z roľníckej rodiny. Od malička som rád
kreslil.
Najviac ma ovplyvnila ľudová
tvorivosť,
ktorú som videl okolo seba na
dedine.
Keď som navštevoval základnú školu,
formovala ma výchova učiteľov výtvarníkov a všetko pekné, čo som objavil v novinách
a literatúre.
V kreslení a maľovaní som sa veľa
naučil aj na základnej vojenskej službe. Slúžil som dva roky v chebskej posádke.
Čírou náhodou po dvoch mesiacoch služby hľadalo veliteľstvo práporu niekoho,
kto vie kresliť. Ja som sa hneď prihlásil. Kreslil som im štyri dni do vojenských
máp trasy na vojenské cvičenie.
Vo voľnom čase som kreslieval momentky z
vojenského života na A2. Keď som dokončil prácu na veliteľstve práporu,
zástupca veliteľa mi za prácu poďakoval. Vtedy som mu naznačil, že ešte viem aj
niečo iné robiť, čo by ho mohlo zaujímať. Zavolal som ho do klubovne roty a
ukázal som mu svoje výtvarné práce. Zohnutý len pozeral a pozeral na predložené
kresby. Keď sa narovnal, ukázal na mňa prstom a povedal: „Budeš staršinom.“ O
týždeň jeho rozhodnutie vyšlo aj v rozkaze práporu. Keď to môj veliteľ roty
počul, len-len že z nôh nespadol. Takto som sa stal ako dvojmesačný „bažant“ zastupujúcim
staršinom roty. Okrem úloh staršinu som plnil aj požiadavky zástupcu veliteľa práporu.
Vo voľnom čase som maľoval obrázky pre dôstojníkov.
Po ukončení základnej vojenskej služby som absolvoval
Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici – aprobáciu matematika a výtvarná
výchova. Kresbu ma učil pán JANOŠKA a maľbu pán Štefan PRUKNER. Po ukončení PF
som učil na viacerých školách po Slovensku. Všade som vyhľadával amatérov
výtvarníkov z pospolitého ľudu. Ich tvorbu som propagoval všemožným spôsobom.
Keď sa niečo podarilo, mal som z toho veľkú radosť.
JM: Zaoberáte sa
aktívne výtvarnou tvorbou. Aké je vaše tvorivé krédo? Máte umelecké vzory?
A. Horváth: Výtvarnou
tvorbou, ako aj fotografovaním sa zaoberám vo vlnách, keď ma znova rozohreje
inšpirácia. Nie je to nepretržitá činnosť. Mojím tvorivým krédom je, aby som
zanechal za sebou malé semienko, ktoré znova a znova vykvitne a v nazbieranej
kytičke uvoľní zo seba farebnú dúhu.
A. Horváth v galérii |
Mojím umeleckým
vzorom je Miloš Alexander BAZOVSKÝ. Jeho výtvarná tvorba je môjmu srdcu
najbližšia. V jeho tvorbe jasne vidieť proroctvo kresťanstva. Poslední sa
stanú prvými. A skutočne, keď sa dnes pozrieme na národ slovenský, môžeme ho porovnať s ktorýmkoľvek
národom v Európe.
Často som menil
miesto zamestnania. Bol som učiteľom a na Slovensku je veľa základných škôl.
Učil som od Považskej Bystrice až po Rozhanovce pri Košiciach. Spoznal som veľa
dobrých pedagógov. Ale boli medzi nimi aj takí, ktorí len „učili“ a častejšie
deti „mučili“.
JM: Vaše tvorivé
aktivity sú mnohoraké. Čo vás inšpiruje? Čomu venujete svoj čas?
A. Horváth: Ja by
som netvrdil, že moje aktivity sú mnohostranné. Je pravda, že na určitý čas
som odišiel zo školstva. Pracoval som v oblasti výpočtovej techniky ako
systémový programátor. Bolo to v období zavádzania výpočtovej techniky. Časovo
to obsiahlo dvanásť rokov.
A. Horváth: Z tvorby |
Najviac ma
inšpirujú udalosti a obrazy, ktoré som videl. Tu uvediem dva príklady.
Prvý obraz:
V
čase odchodu sovietskych vojsk z nášho územia videl som takúto udalosť. Kolóna
obrnených transportérov so sovietskymi vojakmi odchádza domov. V bojovej
pohotovosti. Prilby na hlavách a samopaly zavesené na krku. Išiel som medzi
transportérmi na svojom osobnom vozidle. Zrazu vidím, ako všetci vojaci
vstávajú, nakláňajú sa doľava a na niečo pozerajú. Vytiahol som sa s autom na
stred cesty, aby som aj ja videl, čo ich zaujalo. Šiel naproti voz ťahaný
koníkmi, gazda ospanlivo sedel na korbe. Keď som voz míňal, pozrel som sa, čo
to vlastne vezie, že tak zvedavo pozerali aj vojaci z obrneného transportéra. Na
voze starký viezol čiernu truhlu a červený kočík. Nižšie na križovatke stál
pastier pred stádom oviec a čakal, kým kolóna neprejde. Nad pastierovou hlavou
bolo vidno zapadajúce slnko. Na druhej strane tri kombajny žali obilie. Nákladné
autá, naložené obilím, tiež čakali, kým prejde kolóna.
Tento obraz ma
inšpiroval k triptychu s názvom Cestou domov. Vojaci išli domov, novorodenec
šiel domov, zosnulý ide domov, obilie vezú domov, pastier so stádom ide domov.
Druhý obraz:
Veľký kŕdeľ vrabcov veselo čvirikal a preberal najnovšie udalosti v spleti
šípovej ruže. V tom sokolík bleskovou rýchlosťou vletel medzi vrabce do krovia.
Zasekol sa však na ostňoch. Takto nemohol ani jedného uchytiť. Vrabce,
prikrčené a s vypúlenými očami, len sa pozerali. Ani jeden neodletel. Krovie
bolo bezpečnejšie ako voľný priestor.
JM: Ďakujem za
rozhovor a želám všetko dobré.
::
Súvisiaci
príspevok: Galéria A. H.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.